Vážení pozostalí, smútoční hostia!
Medzi všetkými hranicami, ktoré sú ľuďom vymedzené – ako mladým, tak aj vo vysokom veku, je smrť hranicou konečnou.
Správa o odchode človeka, ktorý nám bol po roky blízky, pôsobí ako náhly studený tieň. Človeka zamrazí, zachveje sa, a pominuteľnosť všetkého pozemského, ktorú si náhle uvedomí, dopadne ťažko na jeho srdce.
Nemí a bezradní zostávame stáť nad týmto zážitkom a pre jeho najbližších, najviac postihnutých, iba ťažko nachádzame vhodné slová útechy.
Všetci v zosnulom strácame otcovského priateľa. Jeho priama, rovná a zodpovedná osobnosť skrývala za vonkajšou zdržanlivosťou veľkú srdečnosť. Vedeli sme a vieme, že za jeho činmi stálo vždy jediné prianie: nasadiť svoje sily k prospechu všetkých, s ktorými
sa cítil byť spojený.
Koho zahrnul medzi svojich skutočných priateľov, ten mu mohol naozaj dôverovať. Počas tridsaťročného pôsobenia ako spoluzakladateľ a spoluvlastník nášho závodu nám ukázal, ako má vyzerať naplnený život. Je to život lásky, práce a starostlivosti.
A tak tu stojím, aby som v mene rodiny a spolupracovníkov nášho závodu za ním zavolal slová vďaky: Ďakujeme ti za vzorné plnenie povinností! Ďakujeme ti za to, že si bol vždy pripravený pomôcť radou i činom. Ďakujeme ti za tvoju neotrasiteľnú vernosť.
Nezabudneme na teba!
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz