Príhovor / prejav syna k matkinej päťdesiatke
Milá mamička!
Oslavuješ dnes svoje päťdesiate narodeniny v kruhu príbuzných a priateľov. Mnoho žien prežíva túto udalosť trochu so smútkom a nepočujú radi, že majú za sebou pol storočia. Ty si si ale zo svojho veku nerobila nikdy problém a nikdy si sa s počtom svojich rokov netajila. Všetci prítomní môžu určite potvrdiť, že vyzeráš stále veľmi pekne. Ak som si dnes zobral slovo, robím to z úplne iných dôvodov. Chcem ti totiž verejne poďakovať za všetko, čo si mi priamo i nepriamo dala a čo si pre mňa urobila. Hovorí sa často, že nikto si nemôže svojich rodičov vybrať, ale keby som tú možnosť mal, vybral by som si zase jedine teba. Všetci snáď chápu, prečo zároveň nehovorím o svojom otcovi, ktorý zomrel skôr, než som ho mohol lepšie spoznať. Je však veľmi pravdepodobné, že by som si spolu s tebou vybral aj jeho.
Viem ako si ho milovala a ako ťažko si znášala, keď nás tak tragicky opustil. Teraz ale späť k tebe, milá mamička. Po tej tragickej strate si musela sama prevziať nielen obchod svojho muža, ale aj výchovu svojho syna. Oboje asi nebolo vôbec ľahké, ale ty si to zvládla.
Obchod si nielen bezchybne viedla, ale dokonca aj rozšírila. S nasadením všetkej svojej sily a obetavosti si dosiahla úspech. Obetovala si vlastné priania a záujmy – myslím tým tvoju vášeň pre divadlo a pre cestovanie. A nikdy si nezabúdala na svojho chlapca, ktorý ťa nemálo obťažoval najskôr svojimi školskými problémami a neskôr aj inými starosťami. Viem to až dnes riadne oceniť, keď máme s Lenkou svoje vlastné deti. Ako už som hovoril, deti si nemôžu vybrať svojich rodičov a na druhej strane rodičia sú nútení žiť so svojimi deťmi. Mnohé možno zvládnuť dôslednou výchovou, ale určite nie všetko. Ja myslím, že ani ty, ani ja nášho spoločného života neľutujeme. Dnes ti môžem povedať: ak sa podarí mi viesť taký život, ako si to dokázala ty, budem vďačný a šťastný. Svojím úsilím a radosťou z práce si sa stala pre mnohých vzorom. Myslím, že dnešný hostia o tom veľa vedia. Nie náhodou sa okruh tvojich priateľov tak rozšíril. Niekto kedysi povedal, že „… čím srdce prekypuje, to ústami preteká …“. Preto ti znova vyslovujem svoje poďakovanie. Dúfam, milí priatelia, že si t všetci spolu so mnou pripijú na zdravie a šťastie mojej matky. Preto vás prosím, aby ste
povstali, uchopili sa svojich pohárov a pridali sa k zvolaním “ Nech žije naša Jubilantka! „.
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz