Pravidlá etikety nie sú nastavené výlučne na spoločenské alebo pracovné akcie.
Ukazovať kvalitu svojho správania by ste mali dnes a denne v akejkoľvek spoločnosti iných ľudí a obzvlášť potom tých, ktorých názor na vás vám nie je ľahostajný.
Vaši kolegovia v kancelárii by mali byť presne tými ľuďmi. Veď s nimi potrebujete konať, potrebujete v rámci tímu ich pomoc, ale aj ich uznanie vás a vašej práce.
Všeobecne platí, že spoločenskú prednosť má v rámci firmy nadriadený.
Dodržiavanie spoločenských pravidiel pripadá mnohým ľuďom ako úplná samozrejmosť, o ktorej predsa vôbec nie je potrebné hovoriť. Nejaký ten správny pozdrav, podanie ruky a daní prednosti pri vstupe do reštaurácie predsa „trénujeme“ denne.
Avšak keď chceme niekomu prejaviť úctu, napríklad dáme alebo svojmu šéfovi, obchodnému partnerovi atp. v tíme ľudí, ktorí sú nám notoricky známi, s ktorými komunikujeme dnes a denne, teda napríklad v kancelárii, už nám pravidlá etikety ako také samozrejmé neprídu.
A pritom práve tu by sme na ne mali klásť dôraz, tu by mala fungovať ako automatická. Veď chceme byť vo svojom povolaní profesionál hodný uznania, obdivu, alebo dokonca nasledovania.
Poďme sa teda pozrieť na niekoľko základných poučiek, ktoré nám k takým hodnotám, hoci nenápadne, pomôžu, respektíve poďme si ukázať, ktoré prehrešky nás ukážu kolegom v zlom (a niekedy aj v budúcnosti zneužiteľné) svetle.
Nie sme kamaráti, sme kolegovia
Mnoho ľudí má tendenciu sa správať k svojim kolegom automaticky príliš osobne až kamarátsky. Baví sa s nimi o svojich osobných skúsenostiach, zážitkoch, dojmoch a názoroch, hoci tuší, aké by to mohlo mať v budúcnosti následky.
Pripadá vám v poriadku, keď vám nie jeden kolega, ale hneď celý rad kolegov (nie div, keď si nejaké tie pikantérie o svojom kolegovi ľudia v tíme medzi sebou vymenia) „vidia“ do vzťahu s priateľkou alebo priateľom a do sympatie k nadriadenému alebo inému kolegovi, do vašich majetkových pomerov, do vašich intímnych problémov?
Ako vám bude milé, keď zistíte, že tieto informácie vie naraz polovica firmy, alebo že ich niektorý z vašich kolegov zneužil proti vám pri „hre“ o postup?
Snažte sa byť aj medzi najbližšími kolegami profesionál, ktorý si uvedené informácie necháva pre seba, pretože pozná veľmi dobre dôvod.
Nebavme sa o príliš osobných záležitostiach, ale na druhú stranu sa tiež nenechajte zaťahovať do osobných vecí tých druhých.
Nenechajte si hrať na city, nenechajte sa využívať. Vy máte svoju prácu a kolegovia svoju. Pomáhať si v rámci tímových rolí je v poriadku, ale všetko má svoje hranice. Prácou za iných sa pripravujete o čas, čo sa môže v konečnom dôsledku prejaviť na vašich výsledkoch.
Ruka v ruke s prílišným odkrývaním svojho súkromia ide popri poskytnutých informácií aj vystavovanie súkromných predmetov po kancelárii. Fotografiu svoje manželky alebo milenky si nechajte ukrytú niekde v skrini. Je to vaša súkromná vec, do ktorej vašim kolegom alebo obchodným partnerom nič nie je.
Nepotrebujete predsa od nich počúvať žiadne pochvalné alebo kritické pripomienky. Rovnako pristupujte k svojim víťazným trofejam, súkromným zbierkam všetkého možného alebo obľúbeným pokrmom.
Oddeľte súkromie od práce ako správny profesionál, nenechajte si nahliadnuť do svojich súkromných „kariet“.
Radšej by som zostal pri vykaní
Dnes už nijako neprekvapí, keď zistíme, že si v novom tíme pracovníkov, do ktorého čerstvo vstupujeme, väčšina, alebo dokonca všetci ľudia tykajú.
Tykanie medzi kolegami a často aj medzi nadriadeným a podriadeným uľahčuje komunikáciu, navyše ľudia v rámci firemného tímu spolu trávia denne hodiny a hodiny času, a sú si tak bližšie, čo na tykanie vyslovene nabáda.
Na druhej strane však zvádza k tomu, aby si k vám niektorí kolegovia alebo nadriadení viac dovolili, aby vás ľahšie využívali.
Ako sa hovorí, vždy je ľahšie povedať „ty hlupák“ ako „vy hlupák“. Preto by ste mali vždy dobre zvážiť, čí ponuku na tykanie prijmete a či nie (prípadne komu ju ponúknete a komu nie).
Tykaním sa totiž stiera určitá pomyselná profesionálne hranica, ktorá by niekedy (a to viete pravdepodobne aj zo skúsenosti) mala byť zachovaná.
Nepristupujte teda automaticky na ponúkané tykanie od svojho nadriadeného alebo kolegu, ktorý vám nie je sympatický (ba dokonca keď viete, že je to známy ohovárač alebo tzv. leštič kľučiek, hoci sa vám to na prvý pohľad zdá neslušné). Odmietnuť tykanie máte naopak právo, nie je to žiadny prehrešok proti slušnému správaniu. Len tak musíte urobiť taktne: „Ak nebudete proti, radšej by som zostal pri vykaní“ prečo, to už nemusíte vysvetľovať , je to čisto vaša vec.
Má prednosť šéf, alebo podriadená?
Veľa ľudí nemá príliš jasno v tom, ako je to so spoločenskou prednosťou v zamestnaní. Všeobecne platí, že spoločenskú prednosť má v rámci firmy nadriadený a je úplne jedno, či je nadriadený muž a podriadená žena alebo naopak, či je nadriadený mladší a podriadený starší.
Nadriadený stojí jednoducho vo firme na spoločenskom rebríčku hore.
Je však aj na ňom, či bude na tejto prednosti bazírovať, či sa jej v daný moment vzdá v mene prednosti iných.
Môžete teda pokojne pustiť podriadenú vojsť do kancelárie prvú, aj keď by mal ísť prvý on.
Podobne môže nechať ísť do schodov staršieho podriadeného. Ukazuje tým rešpekt k druhej osobe, svoju galantnosť, ale rozhodne tak robiť nemusí.
Ako spoločensky vyššie postavený má právo byť vo firme zdravení podriadenými, podávať podriadeným ruku ako prvý atď.
Neseďte ako buchta, ukážte svoje vychovanie
Ak sedíme v kancelárii a do našej kancelárie prichádza niekto cudzí alebo vyššie postavený, jednoducho osoba v daný moment so spoločenskou prednosťou, nezdravíme ju v sede, ale vstávame spolu s pozdravom.
Zostať sedieť nie je slušné. Už preto nie, že v sede nikdy nepodávame ruku na pozdrav (nie sme tak starý človek alebo žena spoločensky významnejšia).
Nevstávame naopak v prípade, že do kancelárie prichádza kolega alebo iný človek, ktorý tam chodí niekoľko krát denne.
ZDROJ: www.ona.idnes.cz