Vinárske faux pas – Deväť najbežnejších mýtov o víne

Niektorým mýtom o víne dokážu ľudia veriť nesmierne dlho, ba dokonca sa podľa nich i riadia.

Pri slove suché víno mnohí otáčajú pohár a v mysli sa im ihneď vynorí množstvo nepríjemnej kyslosti. Francúzske vína sa tešia obrovskej obľube, mnohokrát bez ohľadu na svoju kvalitu. Korkom zo šampanského sa strieľa tak, že oslavujúci neraz skončia v nemocnici. A jestvuje nespočetné množstvo ďalších príkladov. Niektorým z nich sa venujeme v tomto príspevku.

Suché víno je kyslé víno

Nad suchým vínom mnohí krútia nosom, pretože sú presvedčení, že je kyslé. Nie je to vôbec pravda. Suché víno má menej zvyškového cukru po prekvasení muštu v porovnaní s polosuchým, polosladkým či sladkým vínom.

S kyselinkou to nemá nič spoločné. Jej množstvo vo víne závisí od ročníka, odrody či vinohradu, z ktorého hrozno pochádza.

Termín suché informuje o množstve zvyškového cukru vo víne, nie o množstve kyseliniek v ňom.

Ľahké biele a svieže ružové vína sú synonymom leta

Niektoré predsudky sa držia pri živote mimoriadne vytrvalo, pretože sa s nimi spájajú príjemné predstavy letnej dovolenky, pre mnohých asi najkrajšej časti roka.

Na to, aby sa však v lete pilo iba ľahké biele či ružové víno, by však muselo byť vonku permanentne ako v trópoch a ľudia by nemali nikdy chuť na šťavnatý steak, pečenú bravčovinu či kúsok diviny.

O tom, po akom víne siahneme, nerozhoduje iba teplota vonkajšieho prostredia.

Červené víno sa konzumuje pri izbovej teplote

Ak práve máte v izbe 16 ºC, je to pravda. Konzumácia bielych, ružových i červených vín má svoje pravidlá prispôsobené osobitostiam toho-ktorého vína a jeho veku.

Mladšie červené vína sa popíjajú pri teplote 16 – 18 °C, staršie pri teplote 18 – 20 ºC. Pri vyšších teplotách vynikajú vo víne triesloviny, pri prílišnom podchladení sa víno naopak senzoricky oplošťuje.

Obytné miestnosti sú dnes teplejšie ako voľakedy. Žiadne víno sa preto nekonzumuje pri izbovej teplote, pretože to škodí jeho senzorickým vlastnostiam.

Šumivé víno má pri otváraní vystreliť

Toto tvrdenie platí iba ak pre víťazných pretekárov F1. Strach mnohých z nás pred otváraním fľaše hrmotom je veľký, nehovoriac už o vyľakaných hosťoch, mokrom obruse, postriekaných šatách či poloprázdnej fľaši. A ani vínu samotnému prudké zmeny tlaku neprospievajú.

Každý znalec preto otvorí fľašu šumivého decentne, potichu, v polohe šikmo od seba, kedy je kontaktná plocha vína a vzduchu najväčšia a vzniknutá pena sa rýchlo usadí.

Hlučné otváranie fliaš so šumivým vínom je rezervované na zvláštne príležitosti, zvyčajne vo vonkajšom prostredí.

Najlepšie vína pochádzajú z Francúzska

Povesť Francúzska ako krajiny, z ktorej pochádza najkvalitnejšie víno, korení v lesku veľkých vinárskych domov v Bordeaux, Burgundsku a Champagne. Tu sa však dorobí len o niečo viac ako 5 % z celej francúzskej produkcie. Tieto vína našinec často neochutná ani raz v živote.

Ostatné francúzske vína sú rovnako dobré alebo priemerné ako vína z iných vyspelých vinohradníckych oblastí sveta. Španielsko, Portugalsko, Taliansko a krajiny Nového Sveta majú takisto čo ponúknuť, a delia sa spoločne z francúzskymi vínami o najcennejšie medaily na vinárskych fórach po celom svete.

Kvalitné vína sa dorábajú vo vyspelých vinárskych oblastiach prakticky po celom svete.

So zvyšujúcou sa cenou fľaše stúpa i kvalita vína v nej

Cena vína je nepochybne jeho zaujímavou charakteristikou, no určite nie tou najdôležitejšou. Často závisí od renomé značky či od cenovej politiky predajcu.

Kvalita vína sa do určitej cenovej kategórie dvíha rýchlejšie, no pri cenách nad 100 EUR za fľašu sú už rozdiely medzi jednotlivými vínami nepatrné. Ide často o jemné či neobvyklé senzorické nuansy, ktoré bežný konzument nedokáže rozlíšiť.

Cena vína sčasti odráža jeho kvalitu, nie je však jej nositeľom.

Oplatí sa kupovať dobré ročníky

Toto pravidlo platí predovšetkým pre archiváciu vína, pretože vína z dobrých rokov sú plnšie a dosahujú pitnú zrelosť o čosi neskôr. Pre okamžitý konzum však ročník vína nie je najdôležitejší, pretože aplikáciou trendov vinárskej moderny do praxe sa senzorické rozdiely medzi jednotlivými ročníkmi strácajú.

Platí to predovšetkým pre vína z Nového Sveta, kde sú medziročné klimatické výkyvy nepatrné. V našich zemepisných šírkach sú rozdiely medzi dobrými a slabšími ročníkmi o čosi markantnejšie.

Dobré ročníky sa oplatí kúpiť predovšetkým vtedy, ak víno putuje do archívu.

Čím je víno staršie, tým je lepšie

Jedna z najokrídlenejších charakteristík vína, s ktorou sa možno stretnúť i v mnohých ľudových múdrostiach. Množstvo ľudí, ktorí konzumujú víno pravidelne, predovšetkým v Stredomorí, však nedajú dopustiť na mladé svieže vína ovocného charakteru, ktoré popíjajú deň čo deň už na obed.

Tieto vína sa vekom nezlepšujú, práve naopak. Buket vädne a víno stráca svoju sviežosť. Dlhodobý potenciál archivácie majú len vína z niektorých odrôd, oblastí a ročníkov. Musia sa pritom dodržať i niektoré ďalšie pravidlá, ako sú správne podmienky skladovania či kvalitná korková zátka.

Ani to však nie je zárukou úspechu. Hodnotenie kvality vína je subjektívne a mnoho ľudí po ochutnaní starého vína zvraští tvár, pretože ich nepríjemne prekvapia neznáme pachy, arómy bez sviežosti a bizarné chuťové odtiene.

Veľké vína z dobrých ročníkov sa pri dodržaní ideálnych podmienok skladovania do určitého veku senzoricky zlepšujú.

Pravidelná konzumácia vína je zdraviu prospešná

Tvrdenie je nepochybne platné, no jedným dychom treba dodať, že u nás platí veľmi obmedzene. Spotrebitelia sú vo väčšine prípadov zameraní na konzumáciu lacných stolových vín pochybného pôvodu i kvality. Tie často svojím zložením ani nepredstavujú víno.

Iným fenoménom je nadmerná konzumácia vína. I vo Francúzsku, kde je víno súčasťou každodenného života, sa často zabúda na striedmosť. Krajina je známa svojím paradoxom, no na druhej strane vedie i rebríček vo výskyte cirhózy pečene v Európe.

Pravidelná konzumácia kvalitného akostného alebo prívlastkového vína v množstve nepresahujúcom 2 dcl denne pre ženu a 3 dcl denne pre muža je zdraviu prospešná.

Spolupracovník eTRENDU MUDr. Martin Mráz je vysokoškolským učiteľom na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach.

Zdroj: eTREND – Vinárske faux pas – 16.08.2004 – Martin Mráz