Drahí smútiaci!
Chcel by som vám vyjadriť svoju sústrasť. Peter zvolil dobrovoľne iný život, život, ktorý je nám zatiaľ neznámy. Často sa zapodieval týmto „iným“ životom a na tunajší život sa díval len ako
na prechodnú stanicu k niečomu novému. Smrť pre neho nebola zlá, lebo si bol istý, že život i smrť jedno sú, tak ako rieka a more.
My však, ktorí sme ho nenasledovali, lebo náš čas ešte neprišiel, nemôžeme to všetko pochopiť. Zasiahlo nás to nepripravených. Klesli sme na mysli, naše srdcia sú plné smútku a rana z bolestného odlúčenia je zatiaľ otvorená. V tejto hodine rozlúčky sme Petrovi najbližšie. Snáď by pre neho boli tieto okamihy blízkosti životne dôležité. Snáď by bol takéhoto momentu blízkosti potreboval častejšie. Keby sme mali možnosť „Videnia“, vedeli by sme to. Ale ako je nám zaťažko nahliadnuť do vlastného srdca, o čo je potom ťažšie urobiť tak u blízkeho človeka? Snáď by sme mali uvedomelejšie zaobchádzať sami so sebou aj s inými ľuďmi.
Peter bol mimoriadny človek. Patril vždy medzi tých najlepšie. Čoho sa chopil, to sa mu darilo, mal usilovnosť, energiu i potrebný talent. O to je pre nás nepochopiteľnejšie, že tento nadaný človek,
ktorý mal otvorené dvere k naplnenému životu, nimi neprešiel.
Starí Gréci na to našli slová útechy: „Koho bohovia milujú, zomiera mladý „. Jeden arabský prorok vyslovil myšlienku, že naše deti nie sú našimi deťmi. Prichádzajú iba skrze nás, ale nie z nás. A hoci sú s nami, predsa nám nepatria. Ich telám smieme poskytnúť domov, ale nie ich dušiam. Ich duša sídli
v dome zajtrajška, ktorý nemôžeme navštíviť ani v sne. Môžeme sa snažiť byť ako oni, ale nemôžeme sa prispôsobiť k obrazu svojmu. Život totiž nebeží späť, len sa včera pozdržal.
Drahí pozostalí, rozlúčte sa s Petrom a ctime ho v tomto zmysle ako výnimočného človeka.
Zachováme si ho v pamäti stále mladého.
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz