Milá Helena, milý Karol!
Najprv srdečná vďaka za pozvanie na vašu oslavu tohto významného dňa. Pohostinnosť je vám vlastné po celú dobu trvania vášho manželstva, o tom sa väčšina z nás už dávno presvedčila.
Táto pohostinnosť, ktorá u vás oboch pramení zo srdca, mi pripomína starú grécku Báj, nazvanú jednoducho Filemon a Baucis. Medzi týmto párom a vami je istá paralela, a preto mi
dovoľte, aby som vám ju krátko zopakoval:
Otec bohov Zeus a jeho syn a súčasne posol bohov Hermes chceli vyskúšať ľudí, ako dokážu byť priateľskí k hosťom. Preto zostúpili z Olympu a ako chudobní pocestní prechádzali krajinou a prosili o jedlo a nocľah. Všade im však pribuchli dvere pred nosom. Už sa chceli ďalšieho hľadania dobrých ľudí vzdať, ale podnikli ešte jeden pokus na konci malej dedinky. Tam žili Filemon a Baucis, starí manželia, ktorí spolu v mieri a pokoji žili už dlhé roky. Tí prijali cudzincov bez vypytovania sa a pohostili ich všetkým, čo mali.
V tomto príbehu sú Filemon a Baucis najchudobnejší ľudia v dedine, čo sa však o vás povedať nedá, ale ich srdečnosť a veľkorysosť máte vy tiež. Podľa povesti bola láska Filemona a Baucis tak veľká, že ju mohli rozdávať. Žili spolu tak šťastne, že chceli, aby sa na ich šťastí podieľali aj iní.
Aj vy máte otvorenú náruč pre každého kto ju potrebuje. To, čo vás spája, predávate spoločne ostatným; pocit bezpečia a pokoja v dnešnej hektickej dobe.
A za to vám ďakujeme a prajeme vám, aby vás bohovia odmenili rovnako ako Filemona a Baucis, ktorí si priali zostať spolu naveky. Zeus ich na konci ich života v rovnakom čase
premenil vo dva stromy. Filemona v dub a Baucis na lipu.
A legenda o tom rozpráva: … dávno zmizli domy a chrámy na onom mieste vo Frýgii, ale tie dva stromy tu stoja v úzkom spojení ako symbol nerozlučnosti …
Než však taký okamih nastane, chceme s vami osláviť ešte veľa vašich výročí, každé tak veselé, ako je to dnešné.
Na vaše zdravie!