Milí rodičia!
Dnes slávite päťdesiate výročie svojej svadby. Päťdesiat rokov v manželstve je päťdesiatkrát 365 spoločných dní, so všetkým, čo k tomu patrí; hory a údolia, nádeje a sklamania, radosť i smútok.
Päťdesiat rokov spoločného života znamená 18 262 dní spolužitia v láske. Keď
si predstavím, ako je niekedy ťažké prežiť týždeň s priateľmi, bez toho aby dochádzalo k nejakým nezhodám, musím potvrdiť, že je to od vás výkon!
Prirodzene, že takéto spolužitie nie je len stála cesta rajom; nie je možné, aby sa to obišlo bez jaziev a výmeny názorov, ale vaša láska tým nijako neutrpela, čo tu môžem pred všetkými dosvedčiť.
K dobrým chvíľam vo vašom živote určite patrí narodenia vašich detí, ktoré ste si z duše priali. Len neviem, či sme my traja boli vždycky vášho želania hodní. O tom radšej nebudem hovoriť. Ale jedno je isté: to, že sme boli chcenými deťmi, to môžeme cítiť ešte dnes. A za to vám ďakujeme.
Iste ste neboli ušetrení vážnych starostí, ako aj inak? Choroby – a nielen tie detské – ste prežívali v strachu, ako všetci rodičia. A neušli ste ani našim školským problémom.
Najhoršou ranou pre vás bolo, keď ste krátko po sebe museli odprevadiť do hrobu svojich rodičov, ktorí zomreli po autonehode na ich prázdninovej ceste. Zvlášť pre teba, mamička, to bola veľká rana. Táto udalosť vás zranila na dlhý čas.
K najlepším stránkam vášho života, milý otecko, patria určite tvoje úspechy v povolaní. Svojho stanoveného cieľa si dosiahol, prenikol si až na špičku vo svojom odbore a mohol si presadiť všetko, čo ti ležalo na srdci.
O vás oboch možno povedať: každý z vás dostal partnera, ktorého chcel. Ty, otecko, máš po boku ženu, ktorá s tebou vyrastala a stála pri tebe, aj keď sa zdalo, že musíš rezignovať, že tvoje ciele miznú v nenávratne.
A ty, mamička, môžeš žiť s takým životným partnerom, ktorý má obrovské pochopenie pre tvoje koníčky a najrôznejšie záujmy. Obaja ste sa mohli obklopiť kruhom priateľov, ktorí skutočne stoja za to. Je to vidieť z mnohých darčekov a blahoželaní a aj na veselých tvárach všetkých, ktorí sú dnes s nami.
Keď otec odišiel do dôchodku, mohli ste ešte doháňať to, na čo vám predtým nezostával čas. Teraz ste ešte pánmi svojho času, ale asi čoskoro budú štyria pravnuci klásť čoraz väčšie nároky na svoju prababičku a svojho pradeda.
Vaše manželstvo je pozoruhodné tým, že spolu chcete zostarnúť. Dobré manželstvo, uzavreté ako celoživotný zväzok, je práve podmienené zámerom držať v každej dobe pospolu.
Aby naši priatelia nepodľahli falošnému dojmu, musím tiež zdôrazniť, že nie vždy bol u nás ku všetkému harmonický prístup. Skôr musím konštatovať, že to bolo práve naopak. Medzi rodičmi dochádzalo veľmi často k výmene názorov. Od otcovho obliekania po miesto dovolenky – o všetkom sa viedli spory. Aj v otázkach politiky mali rodičia rozdielne názory. Ale trvalo to vždy len do tej doby, kým si spolu všetko vyjasnili a zhodnotili. Vzájomne sme mohli hovoriť o všetkom, nebolo medzi nami žiadna tabu a žiadne predsudky. Víťazila vždy sila argumentov.
To platilo aj pre námietky detí; my, deti, sme vyrástli vo veľkorysej atmosfére. Za to vám zo srdca ďakujeme.
Drahí priatelia, povstaňte, uchopte sa svojich pohárov a pripite na zdravie našich rodičov!
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz
Dobrý deň,
tento príhovor mi veľmi pomohol k príprave na výročie mojich rodičov.
Veľmi pekne ďakujem.