Príhovor / prejav/ reč kmotra pri krste
Milá Barborka!
Si ešte veľmi malá, aby si mohla rozumieť tomu, čo ti chcem odovzdať na tvoju cestu životom. Moje slová sú, poctivo povedané, určené skôr dospelým ako tebe, tvojim rodičom a hosťom, ktorým tvoj osud veľmi leží na srdci.
Teraz si sa svojim krstom stala súčasťou spoločnosti veriacich. To je určite dobrá vec, pretože tvoje prijatie znamená, že nájdeš ochranu a bezpečie v Bohu aj u všetkých členov rodiny. To však tiež znamená, že si dostala pridelené miesto, ktoré od teba bude niečo vyžadovať, nie síce hneď, ale v dohľadnom čase. Prejdú na teba povinnosti, budú v tebe naukladané nádeje a asi tí nebude dosť jasné, prečo to či ono máš vlastne robiť.
Tvoje narodenie sa stalo začiatkom tvojho vlastného osobného príbehu; niečo z toho ale budeš zdieľať s ostatnými ľuďmi: najskôr budeš členom rodiny, potom obce, neskôr materskej škôlky, školy a možno ďalších vzdelávacích zariadení, aby si potom zakotvila v nejakom povolaní. To by ti malo dať pocit, že si cenným členom ľudskej spoločnosti, ako sa tak pekne hovorí.
Tiež sa to dá nazvať dospelosťou. Aj keď od tejto sledovanej cesty môžu občas
nastať nejaké výnimky, hlavný smer je daný, ak sa od neho sama neodvrátiš. Dospelí by mali myslieť na to, že ich pohľad na veci nemusí byť bezpodmienečne ten správny. Dospievania neznamená, že deti majú byť násilím vedené podľa určitého vzoru. Dospievania je proces, ktorý by si mali určovať deti, však aj na Barborke vidíme – Tak malá, a predsa má svoju vlastnú nezameniteľnú osobnosť, ktorú by sme mali všetci rešpektovať.
A ako poznám jej rodičov, pôjdu ešte ďalej a uvidia, čo sa oni sami môžu od svojho dieťaťa naučiť, z jeho spontánnosti, zvedavosti a jeho ničím neobmedzované radosti zo života.
Milá Michaela, milý Juraj a milá Barborka, prajem vám, aby ste spolu rástli v radosti a voľnosti, čo najmenej riadení dospelými.
Veľa šťastia!
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz