Pri telefonovaní sa najprv predstavíme a hneď na to sa opýtame či nerušíme. Ak vycítime z hlasu volaného, navrhneme že zavoláme neskôr.
Berme ohľad pri volaní aj na okolie. Telefonovanie na ulici je bežné, v kancelárii nutné a každý s tým počíta. Ale volanie v čakárni alebo hromadnej doprave je veľmi rušivé. Zvoľme v takýchto prípadoch na komunikáciu radšej textové SMS správy.
Vykladanie mobilov v reštaurácii na stôl za účelom upútania pozornosti, akí sme „in“ je už dávno „out“.
Telefóny vypíname hneď po príchode k doktorovi, do divadla, na svadbe, pohrebe a všade tam kde sa vyžaduje dôstojný pokoj. Neskôr keď už máme možnosť telefonovať odpovedáme na zmeškané hovory alebo textové správy. Neodpovedanie volajúceho na ospravedlňujúcu SMS že sme nemohli telefonovať je veľmi nezdvorilé.
Buďme ohľaduplní ak vieme, že dotyčný je napríklad v Austrálii. Uvedomme si časový rozdiel, aby sa nestalo že niekoho budeme budiť kvôli nejakej banalite o druhej hodine v noci. Vhodnejšie je poslať textovú správu a dohodnúť si rozumný a kompromisný termín.
Pri telefonovaní nejeme, nepijeme, nežujeme žuvačku a nevybavujeme iné veci. V telefóne je to počuj aj zvuky pozadia.
Ak sa preruší hovor z technických dôvodov (vybitá batéria alebo výpadok signálu) opätovne sa telefonicky kontaktuje volajúci.
V práci prijímame hovory tak, že sa najprv pozdravíme, potom predstavíme a následne uvedieme meno firmy. Telefón zložíme až keď zloží volajúci.