Kde sa vzala v prostredí farba, ktorá nás v živote obklopuje a ovplyvňuje naše nálady a pocity? Ako vzniká a prečo ju toľko pocitovo vnímame a vytvárame si k nej určitý vzťah? Ak ju chceme pochopiť, musíme si osviežiť školské vedomosti a fyzikálne javy.
Čo je vlastne farba
Sila farieb a schopnosť ovplyvniť naše vedomie je potvrdeným faktom. Z fyzikálneho hľadiska nie je farba nič iné ako vnem, ktorý vnímame okom a vytvára ju svetlo o rôznej vlnovej diaľke. Toto elektromagnetické vlnenie pri prechode cez sklený hranol vytvára tzv. spektrálne farby (červená, oranžová, žltá zelená, modrá, fialová). Dopadom svetla nepriehľadné teleso určitej vlnovej dĺžky (farby spektra), odráža alebo z časti pohlcuje.
Ako sa javí nášmu oku výsledná farba závisí od množstva pigmentu, ktorý predmet obsahuje. Každá molekula pigmentu má schopnosť subfrakcie (pohlcovanie svetla určitej vlnovej dĺžky). Pigmenty pohlcujú časť farebného spektra, ktoré neuvidíme a uvidíme len tú farbu, ktorú pigmenty odrazia.
Biela farba odráža takmer všetko svetlo a oko nemá preto žiadny farebný vnem.
Nepestré a neutrálne farby
Z bielej farby máme väčšinou neutrálny pocit, je to farba sterilná, ktorá oslňuje a vzbudzuje pocit čistoty. U telies s hladkým povrchom pôsobí biela farba svietivo a lesklo.
Naopak, u čiernej farby so svetlo pohlcuje takmer celé, teleso pohltí takmer všetku energiu. Preto na nás čierna pôsobí chmúrne, nenabíja nás optimizmom, ale vzbudzuje v nás skôr smútok. V prítomnosti čiernej sa veci javia menšími.
Farba pestrá
Pre predmety, ktoré v prírode vnímame farebne to funguje na rovnakom princípe. Vždy záleží na množstve pigmentu, ktoré molekuly tvoriace predmet obsahujú. Napr. molekuly rastlinného farbiva chlorofylu sú usporiadané tak, že pohlcujú väčšinu fialovej a modrej časti svetelného spektra a dlhé vlny na červenom konci spektra a ostatné nepohltené farby spektra sa odrážajú (zelená a malá časť červenej) a oko získava vnem, ktorý v pohľade vnímame ako zelenú farbu.
Nebudeme sa ale zaoberať zložitými fyzikálnymi zákonmi. Uspokojíme sa s poznatkom, že farba je vo svojej podstate elektromagnetické vlnenie, zdroj energie, ktoré významne ovplyvňuje naše vnímanie. Preto majú farby vplyv na našu náladu a myslenie, ovplyvňujú naše pocity aj liečia.
Farby na palete a ako ich získate
Farby pre naše použitie sa predtým získavali zo živej prírody. Teraz sa vyrába chemicky. Z troch primárnych (základných) farieb (žltá, azúrová, purpurová) namiešame veľa odtieňov.
Na maliarskej palete by nám tieto farby stačili. Zmiešaním purpurovej a žltej získame farbu červenú.
Kombináciou žltej a azúrovej vytvoríme farbu zelenú a azúrová s purpurovú dá za vznik farbe modrej.
Možných farieb, ktoré by sme rôznymi kombináciami mohli získať je ale neuveriteľné množstvo. Ľudské oko je schopné rozoznať až 180 farieb a 17 000 ich odtieňov. Najkvalitnejšie farby sú farby priame (originálne) neznehodnocované tlačou.
Farby teplé a studené
Farby by sme mali v dekoráciách posudzovať z hľadiska, ako na nás pocitovo pôsobia. Farby v základe delíme na farby teplé a studené.
Farby teplej s prímesou žltej sú spojené so žeravými živlami (slnko, oheň) a patrí do nich žltá, oranžová, červená.
Farby studenej spájame s pocitom chladu a sú modré, zelenomodré.
Toto rozdelenie farieb by však bolo príliš jednoduché. Všeobecne platí, že každá z farieb má svoju teplú a studenú polohu. Záleží z akých farieb je namiešaná.
Farby s vyšším obsahom pigmentu na nás pôsobia ako sýte, farebne hutné. Rovnako sýte farby môžu mať odlišnú svetlosť a nezáleží na pigmentoch, ale ako na nás opticky pôsobí.
Farby stmavíme zvýšením sýtosti alebo pridaním čiernej. Jasné a žiarivé farby neobsahujú čiernu. Tlmené farby obsahujú lomenú čiernu a pastelové farby namiešame s prerušovanou bielou.
Farby jarné, letné, jesenné a zimné
Pre lepšiu orientáciu vo farbách je možné využiť aj často používané rozdelenie farieb do štyroch skupín.
Farby jarné, farby jesenné, farby letné a farby zimné.
Farby jarné a jesenné sú farby teplé a farby letné a zimné sú odtiene farieb v studených radoch.
Jarné teplé farby sú svieže, ľahké, jesenné teplé farby sú sýte, ťažké, hutné.
Letné studené farby sú jemné, nie príliš výrazne tlmené až s dymovým zašedlým nádychom.
Naopak zimné studené farby sú ostré, výrazné, jasné a živé
Farebná schéma a kombinácia farieb
Dekoratér aj ľudia, ktorí pracujú s farbami využívajú pre úspešnú kombináciu farieb a prácu s nimi kruhového farebného spektra, ktoré vytvoril Johann Wolfgang Goethe.
Kruh ukazuje prirodzené poradie farieb a je neoceniteľnou pomôckou pri výbere farebnej schémy. Jednoduchým pohľadom zistíme aké farby spolu dokážu byť v harmónii, ktoré sa dopĺňajú a ktoré sú k sebe vysoko kontrastné.
Všeobecne platí, že zvoliť pre kombináciu susedné farby v kruhu sú harmonickou voľbou. Rovnako ako farby z opačných strán, ktoré sa harmonicky dopĺňajú svojím kontrastom a zosilňujú svoje pôsobenie.
Jednoduchou farebnou kombináciou v ktorej sa nepomýlite je aj možnosť využívať farebnú kombináciu tón v tóne. Prakticky jednou farbou a jej ďalšími odtiene nič nepokazíte, zároveň však nemusíte docieliť ani zaujímavého a výrazovo bohatého efektu. Preto je často využitie opačných farieb spektra zaujímavou kontrastnou voľbou (červená so zelenou, modrá s oranžovou, žltá s fialovou – to sú ozajstné kontrasty).
Takto zvolenej farby sa posilňujú vo svojich vlastnostiach, viac vynikne ich sýtosť, farebnosť, žiarivosť. Primeranosť celkového dojmu, ktoré takto zvolenej farby vytvorí môžete ovplyvniť aj voľbou ich dominantnosti, nemusíte nutne voliť kombináciu výraznou a pestrou. Preto sa nemusíme báť zvoliť síce farby proti sebe opačné, ale tlmenejšie aj tam kde chceme vyvolať jemnú a neburcujúcu atmosféru.
Naopak voliť opačnú kombináciou opačných a veľmi sýtych a pestrých farieb môže vyvolať veľmi silný dojem tam, kde si to vyslovene želáme. Docielime tak pocit plnej energie a nadšenia. Pri tejto voľbe však dodržujeme pravidlo, že lepšie je voliť k sebe farby s rovnakou sýtosťou.
Ďalšou vhodnou kombináciou farieb je využitie neutrálnych farieb (biela, čierna, šedá) spolu s farbami pestrými a výraznými.
ZDROJ: www.mojeparty.cz