Ak sa nám niekto predstaví menom iba Ján Kováč, oslovujeme ho „pán Kováč“.
Ak sa nám niekto predstaví menom Ján Kováč a dá nám zároveň aj jeho vizitku na ktorej je uvedený aj titul napr. MUDr., oslovujeme ho „pán doktor“.
Vždy oslovujeme najdôležitejším titulom alebo postavením, teda „pán profesor“, „pán doktor“, „páni riaditeľka“, “pán poslanec či minister“ atď.
Prednosť pri oslovovaní má funkcia pred titulom. Ak je riaditeľom nemocnice doktor, oslovíme ho „pán riaditeľ“, pretože doktorov v nemocnici je veľa a doktor len jeden.
Slobodné ženy s titulom neoslovujeme „slečna inžinierka“, ale tiež „pani inžinierka“
Oslovenie „pani“ používame pri každom oslovení dospelej ženy. Oslovenie „slečna“ používame len pri veľmi mladých ženách do osemnásť rokov.
Oslovenie má nasledovné stupne dôveryhodnosti:
Najvyšší a najformálnejšie je vykanie s používaním priezviska – „pán Kováč“.
Pri dôvernejšom vzťahu sa vyká ale s používaním krstného mena – „prosím Vás Katarína“
Ďalší stupeň oslovovania je tykanie.
Tykanie navrhuje vždy významnejšia osoba. Tykanie navrhnuté významnejšou osobou nikdy neodmietame. Ak chceme významnejšej osobe vykať aj naďalej, odmietneme tykanie s tým že nám navrhovateľ môže začať tykať, pričom my mu budeme vykať.
Aj keď tykanie navrhuje významnejšia osoba, existuje jediná výnimka: tykanie na pracovisku je len na rozhodnutí nadriadeného či šéfa aj keď je mladší a muž.