Tieto dva výrazy sú akýmsi spoločným prazdrojom slušnosti. Azda možno povedať, že počiatok primárneho dodržiavania pravidiel je vsadený už do rodiny, kde sme najviac tvarovateľní a tvarovaní. Určitým spôsobom je to základ používania etiky a jej vzťahu k rozličným pravidlám pre celý život. Či už je to vzťah k veciam, ľuďom, prírode, alebo k čomukoľvek. Je naozaj dosť smiešne pozorovať dodržiavanie etikety pri neetickom spôsobe života jedinca.
Azda nie je prismelé konštatovať, že etika a samotná etiketa nemá spoločného menovateľa v dosiahnutom vzdelaní pretože aj ľudia s titulom sa môžu správať ako obludy. Skôr idú v symbióze s prirodzenou inteligenciou, kedy človek robí prirodzené rozhodnutia v prospech morálky a ľudskosti.
Ak pozorujeme najvýznamnejšie osobnosti sveta, ktoré dokázali desaťročia zostať charizmatickí, je to vďaka ich pokore a kultivovanému vystupovaniu. Takýto človek aj v prípade pochybenia v oblasti etikety nie je posudzovaný tak prísne, ako človek s neprimeranými maniermi.
Etická výchova na školách je pre mňa zvláštnym nahradzovaním niečoho, čo by malo byť prirodzene formované už v rodine. A to, že sa majú pozdraviť, poprosiť, či poďakovať.
Pozrime sa na naše deti, sú totiž zrkadlom našej etiky. Správajú sa presne tak ako to vidia od nás. Pozrime sa na seba, koľko minút denne máme na ne čas, aby sme im porozumeli. Nie je to prípad tých druhých je to príbeh každého z nás.
Myslím si, že nestačí len dodržiavať príležitostnú etiketu, ale dodržiavať etiku v samotnom živote. Aj keď je to niekedy neskutočne náročné.
AUTOR: Mgr.art Jana Bialová