Ak sa niekoho opýtate aký je to vlastne sviatok ,povie …no ľudia si dávajú darčeky…
Ak si zavriem oči cítim škoricu, mandarínky a kapustnicu. Nepoznám krajší pocit ako telo potrápené vetrom a zimou, obalené do vône tepla domova, kde okrem čaju čaká aj objatie blízkeho človeka. Určitá duševná vzájomnosť je Vianocami pre dušu a srdce a to nielen na Vianoce. Neviem ,či existuje krajší dar ako byť v niekoho srdci a krajší dar ako niekto v mojom srdci.
Každoročný sviatok božieho narodenia ľudia slávia v supermarketoch s preplnenými vozíkmi (aby sme ani len náhodou pri pozeraní televízie neumreli od hladu). Je pravda, že sa snažíme aj ľudí obdarovať, najlepšie niečím poriadne drahým, je to predsa lacnejšie ako venovať ľuďom svoj čas. Čas je drahý, ako hovorí príslovie. Veď pracujeme, máme problémy a nemáme na nič čas.
Zvrátený pohľad na Vianoce tak prelepuje jeho skutočný význam na vymetanie obchodov a obžerstvo.
To ,že Boh nám daroval najväčší dar svojho syna a spasiteľa, by možno stálo za to, aby sa každý z nás zamyslel a nazrel do svojho vnútra na dno duše, ako som žil a žijem. Koľko dní som venoval blížnym. Čím som pre tých druhých.
…my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh. Budem bývať a prechádzať medzi vami…
Kde teda býva? Uprostred nášho prejedeného tela, uprostred chaosu obchodných centier, ktoré na nás útočia už v septembri svojimi zaručene najlepšími cenami.
Na záver by mohlo byť pre nás darom mať dosť odvahy vážiť si svoj život a zdravie. Tešiť sa z nádhernej krajiny, úsmevu dieťaťa, či určitej vzájomnej úcty…Nezničme plytkým nazeraním na svet hodnôt, skutočné hodnoty a to nielen na Vianoce.
Autor: Mgr.art Jana Bialová