Zvyky a spoločenská etiketa v Thajsku

Vlajka-thajsko

Thajský obyvatelia sú veľmi pokojní, tolerantní, nezdvíhajú hlas, nerozčuľujú sa, sú pohostinní a hlavne veľmi veselí.

Thajčania si nepotrpia na dochvíľnosť.

Všetko je najlepšie riešiť s úsmevom. Kto sa nesmeje, ten má zlú výchovu. To je nepísané pravidlo v Thajsku.

Je potrebné za všetko srdečne ďakovať.

Rešpektujte úctu obyvateľov k kráľovskej rodine. Takže nehaniť a nekritizovať.

Pred verejným podujatím sa hráva štátna hymna. Pri hymne sa tiež stojí ako u nás, respektíve sledujte domácich ako sa správajú a tým nemôžete nič pokaziť.

Ťažký prehrešok je trhanie alebo popisovanie bankovky na ktorej je kráľovský portrét.

Preukazujte úctu aj všetkým podobizniam a zobrazeniam Budhu. Sú totiž považované za posvätné.

Do mešity vstupujú muži v klobúku a ženy v dlhých nohaviciach alebo sukni, v blúzke s dlhými rukávmi a šatkou na hlave. Pri vstupe sa vyzujte.

Dbajte na hygienu a čistotu oblečenia, tomu prikladajú obyvatelia Thajska veľkú váhu.

Pri zvítaní si ruky nepodávajú. Namiesto toho sa mierne uklonia, pričom majú ruky spojené ako pri modlitbe a špičky prstov sa dotýkajú nosa. Tento pozdrav sprevádza úprimný úsmev.

Deti a personál v reštaurácii nezdravíme. Nie je to nezdvorilé, ale pre Thajčanov smiešne.

Thajsko..V Thajsku sa oslovuje krstným menom alebo krátkou a peknou prezývkou, nie priezviskom. Slovko „khun“ pred menom znamená pán, pani, slečna.

Chodidlá nôh nesmú smerovať na inú osobu, napríklad pri preložení nôh pri sedení. Je to hrubé porušenie thajskej etikety, pretože nohy sa považujú za niečo nečisté. Naopak hlava je sídlom duše a preto jej venujú nesmiernu pozornosť, dokonca sa nesmú ani hladkať deti po hlave.

Nečistá je taktiež ľavá ruka, lebo sa používa na toalete. Nič teda ľavou rukou nepodávajme.

Ukazovanie prstom sa považuje za pohŕdanie.

Na verejnosti sa nos nesiaka.

V spoločnosti a na verejnosti sa páry nebozkávajú, neprejavujú si city, nedotýkajú sa, nedržia sa dokonca ani za ruky.

Ženy sa nemôžu dotknúť budhistických mníchov. Mnísi sa nedotýkajú žien a nič od nich neprijímajú. Jediná možnosť prebrať dar je cez iného muža.