V prvom rade si zistíme čo najviac informácii o firme, v ktorej sa uchádzame o zamestnanie. Ak chceme uspieť je dôležité poznať firemnú kultúru danej spoločnosti.
Je dôležité vedieť, aké sú zvyklosti v obliekaní. Najdôležitejší je prvý dojem. Dbáme na všetky detaily: oblečenie, účes, manikúra, vstup do miestnosti a pozdrav, prvá veta. Aj toto môže podstatne zavážiť pri výbere zamestnanca. A nielen to. Prvý dojem sa môže potom odzrkadliť v zaradení zamestnanca do určitej sociálnej pozície.
Ak je vo firme štandard čierny oblek, neprídeme na prijímací pohovor vo svetri a podobne. Nech už máme na daný štýl akýkoľvek názor, mali by sme sa prispôsobiť danej firemnej kultúre.
Ak nemáme informácie o firemnej kultúre, zvolíme univerzálne riešenie. Muž: oblek, jednofarebná košeľa a vkusná kravata, šnurovacie topánky, upravený účes a oholené alebo starostlivo upravené fúzy. Žena: Kostým decentnej farby, halenka s primeraným dekoltom, lodičky a pančuchy, ľahký parfum, nenápadný make up a doplnky.
S istotou a úsmevom
Na pohovor prídeme asi 10 minút skôr, aby sme sa aklimatizovali, vydýchali a prípadne ešte upravili.
Pred vstupom do miestnosti si ešte raz všetko skontrolujeme. Všetky gombíky, kravatu, zips a podobne.
Vstupujeme s úsmevom a pôsobíme primerane sebaisto. Svoju suverénnosť nepreháňame, tiež určitá skromnosť a rešpekt by mal byť na mieste.
Hovoríme nahlas, zreteľne a pozorujeme všetky osoby v miestnosti. Na otázky odpovedáme primerane dlho. Určite ich otrávime nekonečným monológom. Odpoveď môže trvať asi minútu, ale stále sledujeme či komisiu nenudíme, či ich naša reč zaujíma a ako nás pozorne sleduje.
Hovoríme spisovne. Nepoužívane rôzne nárečia, nespisovné tvary slov, alebo skratky.
Na druhej strane by sme nemali pôsobiť kŕčovito, ale dať prejavu aj určitú ľahkosť, priateľský charakter a ukázať určitý zmysel pre humor, keďže s nami by mali v budúcne stráviť osem hodín denne v práci.
Reč tela
Rečou tela vieme o sebe povedať niekedy viac, ako slovami.
Dávame si pozor ako sedíme. Sadneme si čo najviac do stoličky k operadlu, ale výrazne sa neopierame. Ženy by mali mať ťažisko viac vpredu a opierať by sa nemali vôbec.
Nohy by sme mali mať pri sebe, ženy vždy, aj keby mali nohavice. Preložiť si nohu môžeme, ale vzhľadom na čas, ktorý strávime na pohovore, by sme to mali zvážiť, či nám nebude vidieť lýtko, alebo či sú naše topánky v perfektnom stave.
Ak sedíme za stolom, lakte neopierame o stôl. Ruky opierame o stôl len do polovice predlaktia.
Keď nevieme čo s rukami, tak gestikulujme. Potom rozhovor pôsobí živo, energicky a prirodzene. Neseďme teda kŕčovito ako na spovedi.
Prvé naše otázky by sa nemali týkať platu a zamestnaneckých výhod.
Z môjho pohľadu oblečenie je dôležité. Malo by byť v súlade s firemnou kultúrou a pozíciou o ktorú sa uchádzač uchádza. Takže ak obchodný zástupca príjde v rifliach namieto obleku, môže ho to diskvalifikovať.