Milá Petra, milý Michal, milí hostia!
Konečne je to tu, Petra a Michal. Prišiel deň vašich snov a túžob. Povedali ste si svoje áno a stali sa pred Bohom i ľuďmi manželským párom. Dnes sme sa tu zišli, aby sme túto udalosť spoločne oslávili.
Všetci, ktorí sa tu zišli, sú iste radi, že sa dočkali tohto dňa. Keď ste sa spoznali, nebol tento šťastný koniec ešte v dohľade. Podľa tvojho líčenie Petra, musel byť tvoj manžel, ktorý teraz sedí vedľa teba, viac menej komický čudák. Rozprávala si strašné povedačky o jeho bohémskej neporiadnosti a jeho jedálnych návykoch. S takým človekom by sa snáď dalo
komunikovať len na diaľku. Všetko sa začalo meniť, keď ti udelil nejaké tie lekcie v obsluhe počítača.
Vaše telefonáty boli preto len „vecného“ charakteru. Náš telefónny účet síce značne narástol, ale mala si na to logické vysvetlenie. Ale mne bolo jasné, že tie telefonáty obsahujú viac, ako len počítačové učebné konzultácie. Nikto však nemohol predvídať, že váš vzťah povedie až k dnešnému vyvrcholeniu. Museli sme neraz pretrpieť potoky sĺz, uplakanú tvár a hrozivú náladu v dome.
Ale vzájomné potýčky sú určite častou kulisou pri vzájomnom nahováraní. Ak si spomínam, bolo to tak u mňa a mojej drahej manželke aspoň podľa nej. Ja to mám síce v pamäti uložené trochu inak, no ale ja som taký vyrovnaný a prívetivý typ …, no nechajme toho.
Jeden básnik povedal: „Ak môže byť raj na zemi, je to jedine v šťastnom manželstve „. Ak sa pýtame manželov, čo to je šťastné manželstvo, dostaneme najrôznejšie odpovede. Jedni hovoria, že ich spojujú ťažkosti a utrpenia, iní veria na spoločné povolanie a spoločné koníčky, iných zas spája športovú činnosť.
Ale väčšina asi povie, že rozhodujúci je vzájomná láska. Ale čo znamená to slovo láska? Je to snáď túžba, žiadostivosť, oddanosť, náklonnosť? Pre mňa to znamená znášať sa s druhým v zdraví i chorobe, brať jeden druhého takého aký je, nie akého ho chceme mať. Až po dlhšom spoločnom spolužití človek vie, ako sa má ku druhému správať a starať sa o neho. Láska je akousi maltou manželstva.
Ani šťastné manželstvo sa nezaobíde bez boja. A dôležité pri tom je, vedieť predovšetkým ustupovať, nie víťaziť. Na začiatku tohto storočia boli v móde nástenné výšivky s rôznymi nápismi. Na jednom sa hovorilo: „V dome som pánom ja a čo moja žena rieknie, to aj urobím! „. Vysvetlenie tohto príslovie bez akejkoľvek irónie je asi takéto: aj keď sa zdá, že muž udáva tón, je vždy pripravený podriadiť sa želaniam svojej ženy. Ja som sa snažil to robiť aj tak, aj keď mi to niekedy šlo dosť zle.
Ale aby som zbytočne nehovoril: prajeme vám, aby ste si vždy zostali v láske plne oddaní. To pochopiteľne ste, to je samozrejmé, ale prajeme vám, aby ste takí zostali aj v zlých
dňoch, v radosti aj pri žiaľu.
A tak sa chopte pohárov a pripime našim novomanželom!
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz