Milá Jarmila, milý otec!
Je dosť nezvyčajné, keď deti prednášajú reč pri svadbe rodičov, väčšinou to býva naopak. A keď tak premýšľam o tom, čo by som vám mal vlastne povedať, napadá ma, že svoje predstavy o tom, čo je normálne, mám v hlave trochu prehádzané.
Normálne je napríklad, že rodičia sa aspoň trochu vzpierajú proti svadbe svojich detí, pretože sa nechcú zmieriť s ich odchodom a sú presvedčení, že najlepšie je im len s nimi.
Normálna tiež je, že z podobných dôvodov sa deti stavajú proti nekonvenčnému rozchodu svojich rodičov.
Keď som sa dozvedel o úmysle svojho otca znova sa oženiť, reagoval som tiež „normálne“: snažil som sa ho od tej myšlienky odradiť. Nie je snáď normálne, že starší ľudia pokojne a bez vzrušenie, stranou od väčších udalostí čakajú na svoj koniec?
Nemajú snáď hlavnú časť svojho života za sebou? A navyše majú veľa spomienok. Keď som spoznal Jarmilu a nemohol som ignorovať, ako tí dvaja spolu ožili, omladli, nevyhnutne som svoje trochu scestné názory na „Normálnosť“ opravil. Náhle mi bolo jasné, že to, čo čakáme od starších ľudí, je nedôstojné a zavrhnutiahodnej. Akým právom požaduje, aby ľudia ešte dlho pred svojou smrťou mali prestať aktívne žiť, aby nemohli prežívať radosť a lásku, aby žili bez dobrodružstva a životných zmien?
To všetko mi lietalo hlavou, keď som videl, ako spolu obaja navzájom živo a láskyplne zaobchádzajú. A bol som nezvratne presvedčený, že pre nikoho, nech je mladý alebo starý, nikdy nie je neskoro pre niečo nové, radostné.
Ako došlo k tomu, že ste sa k tomuto kroku rozhodli proti všetkým konvenciám aj krivým pohľadom svojho okolia? Všetci predsa vieme, že nikto z vás nebol žiadnym búrlivák a revolucionár.
Bezpečne viem, že nekonajú z nejakého „trucu“, aby ste „im to ukázali „. Ale tiež sa mi nezdá byť vaša svadba nejakým odvážaným činom, ako niektorí myslia. Myslím, že ste sa pre toto spojenie rozhodli preto, že je to pre vás jednoducho životne potrebné a dobré.
Že je to jednoducho spôsob, ako najlepšie stráviť ďalšiu časť života. Mnohí starší ľudia, ktorí mali dlhý a pohnutý život, sa uspokojujú iba spomienkami. Vy si môžete naopak nové
spomienky opatriť: povediete aktívny spoločný život vo dvojici, čo je vždy zábavnejšie a aj užitočnejšie.
Gratulujem vám k vašej odvahe, k vašim nádejam. Myslím, že je práve normálne, že prijímate život s otvorenou náručou. A ja si sám želám, aj keď som trochu mladší ako vy, aby som večer svojho života netrávil v prítmí nočnej lampičky, ale aby som mal silu a chuť vychutnávať život až do konca.
Ďakujem vám srdečne, že som sa od vás mohol naučiť niečomu naozaj dôležitému a budem rád, keď mi budete slúžiť za vzor v mojom veku.
Obom vám želám všetko krásne čo život ponúka.
ZDROJ: www.zbynekmlcoch.cz