Nadväzovať rozhovor na toalete je nezdvorilé. Na toalete sa len zdravíme alebo na pozdrav prikývneme hlavou. Ruky si na toalete nepodávame, ani vtedy nie keď sú to naši dobrí známi. Na toalete nepredávame vizitky, nikoho neoslovujeme, nedohovárame si tam stretnutie a nenadväzujeme rozhovor. Ak niekoho stretneme a chceme s ním komunikovať alebo pozdraviť, počkáme ho … Continue reading „Toaleta, hygiena, intimita a spoločenská etiketa“
Dáždniky nosia vždy muži a dostatočne vysoko, aby žene dopriali komfort. Bez ohľadu na vzťah medzi mužom a ženou, pod dáždnikom sa žena môže cez lakeť zavesiť na muža. Musí však pršať. Ťažko by ste totižto vysvetľovali, že sa na vás vešia cudzia žena. Dáždnik by mal byť ladený s oblečením. Čiernym určite nič nepokazíte.
Do schodov ide žena prvá a muž ide za ňou o pár schodov pozadu aby jej pri nutnosti zozadu robil oporu. Dole schodmi ide muž prvý a tiež o pár schodov nižšie ako ide žena. Pri vystupovaní po schodoch z vlaku, autobusu či lietadla, ponúkame ženám oporu.
Pri vstupe do miestnosti si muž vždy dáva z hlavy dole klobúk, ale aj hocijakú inú čiapku. Ženy si klobúk dole nedávajú. Dokonca ani v spoločenskom prostredí nie. Toto však neplatí pri jedle a v divadle. Klobúk nedávame dolu len vo verejných budovách, ale ak vchádzame tam, kde príchodom vzbudíme pozornosť, pokrývku hlavy dávame dolu … Continue reading „Čiapku a klobúk tiež sprevádza etiketa“
O kabáty či plášte sa stará muž. Najprv pomôže žene potom si vyzlečie svoj kabát. Pri odchode najprv pomôže žene obliecť kabát a potom si oblečie svoj kabát. Ak však ženy ostanú vo foyer, muži vyzdvihnú kabáty a po ceste si ich oblečú. Následne pomôžu s kabátmi partnerkám. Do kabátov pomáhame len ženám a výnimočne … Continue reading „Aj v šatni divadla platí etiketa“