Navodiť pôvabné pocity a vzbudiť dojem určitej harmónie. Aby sa nám takýto efekt u hostí podarilo vyvolať, musíme rešpektovať aj určité estetické zákonitosti. Tie zásadne určujú čoho by sme si mali pri tvorení dekorácií všímať a čo by sme mali rešpektovať. V stručnosti si pripomeňme tie najdôležitejšie pravidlá.
Estetické a morálne jednotnosti dekorácie
Výzdoba by mala byť logicky jednotná. To znamená, že by mala kombinovať vždy prvky, ktoré sa k sebe štýlovo hodia. Súčasne by nemali vzbudzovať opticky „nepekné“ vnemy, pohoršovanie a popudzovanie.
Dekorácie v harmonickom súlade aj s kontrastnými protikladmi
Harmóniu v dekorácii dosiahneme opakovaným použitím podobných prvkov. Tieto prvky môžu byť dané rovnakou veľkosťou, rovnakým tvarom alebo farbou.
To, že cielene v dekorácii využívame rovnaký prvok dodáva dekorácii jednotnosť. Niekedy však môže aj pri rešpektovaní tohto pravidla vyznieť dekorácie fádne. Zámerne teda môžeme tento súlad narušiť v jednej alebo aj viacerých vlastnostiach.
V dekorácii tak vznikne pôsobivý protiklad, ktorý upúta pozornosť. Ak však vo výzdobe použijeme viacero kontrastných prvkov vznikne nie príliš pekný chaos.
Každá dekorácia by mala byť opticky v rovnováhe
Každá dekoratívna kompozícia by mala byť vyvážená. A to z horizontálnej i vertikálnej strany. Rovnováhu vnímame ako na prvý pohľad jasnú. Dosahuje sa jasným a pravidelným rozdelením prvkov.
Pri kvetinové dekoráciu je príkladom napríklad jeden kvet uprostred a dva zľava i sprava. Kompozícia na nás však môže pôsobiť vyvážene, aj keď tieto pravidlá na prvý pohľad nerešpektujeme. V tomto prípade sa jedná o rovnováhu skrytú, ktorá nie je prísne definovaná rovnakými prvkami.
V osi vertikály napríklad umiestnime jeden kvet vľavo a vpravo tri. Rozdiel naľavo dorovnáme bohatšou zeleňou a tým docielime opticky rovnaké rovnováhy.
Dekoratívna kompozícia a daný rytmus
Vo vyváženej kompozícii sa oplatí striedať jednotlivé prvky s druhými v pravidelnom slede. Napríklad prvky menej výrazné striedať s prvkami dominantnými.
Rytmus môže byť stupňovane zmenšovaný nebo zväčšovaný. Pri aranžovaní väčších expozícií niekedy môže jednoduchý rytmus pôsobiť fádne – napríklad 100 exponátov – rovnaké kvety vystavené v rovnakých vázach, po troch kvetoch v rovnakej vzdialenosti. Je na zváženie dekoratéra, kedy je rytmické opakovanie rovnakých prvkov efektné a kedy pôsobí nudne a zaslúži si rozbiť fádnosť nejakým kontrastným prvkom a zámerne rytmus narušiť.
V súčasnej dobe sa objavuje aj nový štýl práce tzv. „skyline štýl“. Rastliny či iné prvky sa umiestňujú v pravidelnom kolmom a v pravidelnom jednoduchom slede za sebou.
Stupňovanie prvkov v dekoratívnej kompozícii
V dekoratívnej kompozícii využívame často tzv. stupňovitého efektu. Jednotlivé prvky môžeme umiestňovať vzostupne, kedy pri základne je prvok najmenší a smerom nahor sa ostatné prvky rozširujú, zväčšujú a nadobúdajú na výraznosti.
Lepší efekt však dosiahneme ak budeme postupovať opačne. Vytvoríme dominantnú základňu s viacerými prvkami a smerom nahor uberáme na výraznosti.
Dekorácie podľa zásad zlatého rezu
Zlatý rez je pravidlo, ktoré vychádza z určenia tzv. opticky ideálneho pomeru. Je rešpektované nielen dekoratérom, ale aj maliarmi, architektmi. Vychádza z proporčnosti ľudského tela, ktoré je od prírody proporčne vyvážené (hlava je jedna osmina celku. Výška od nôh k pásu tvorí 5 dielov a výška od pása ku koncu tela 3 diely.
Ideálny proporciálny pomer je teda 5:3. Vzájomné pomery v rôznych kompozíciách by mali využívať tohto pravidla.
Napríklad, ak umiestňujeme kvety do vázy, s rešpektovaním ideálneho pomeru má výška vázy tvoriť 3 diely a kvety nad ňou 5 dielov (veľkosť jedného dielu je osmina súčtu výšky vázy a kvetov).
Pri dekoratívnej práci sa stretávame s jednotlivými estetickými prvkami, ktorými možno dekoratívnu kompozíciu charakterizovať.
Medzi ne patria:
Línie dekoratívnej kompozície
Vystihnúť termín, ktorý líniu charakterizuje môžeme pri predstave bode, ktorá sa pohybuje určitým smerom. Dráha, ktorú opisuje je tzv. línia.
Línia môže byť podľa charakteru pohybu priamkou alebo krivkou. Línia tvorená priamkou má strohý viac neprirodzený tvar. Myšlienkovo však môže určovať konštrukciu diela / horizontálna čiara stanovuje nosnú základňu diela, zvislá čiara stanovuje stredovú líniu diela a šikmé krivky nám v predstave vystihujú šírku a rozpätie kompozície
Samotné krivky sú prirodzenejšie ako priamky svojou tvarovou rozmanitosťou dávajú tvorcovi nepreberné množstvo možností konečného vzhľadu kompozície.
Krivky môžu byť, vlnité, oblúkovitej, špirálovité, môžu stúpať i klesať .. Podľa estetických zákonitostí by sa malo vychádzať najmä z prirodzených ladných prírodných línií.
Plocha dekoratívnej kompozície
Ak zapojíme predstavivosť a predstavíme si určitú líniu napr. priamku a vedieme ju jedným smerom. Priestor, ktorý nám pri pohybe vymedzí je tzv. plocha. Rolu hrá hlavne v aranžovaní. Plocha môže byť priestor, ktorý dielo obklopuje alebo tvorí pozadie kompozície, podložka na ktorej je dielo umiestnené atď.. Plocha by mala harmonicky ladiť s celkovým vyznením diela.
Textúra dekoratívnej kompozície
Kompozíciu určuje aj charakter povrchu plochy. Povrch môže byť drsný, jemný, hladký, nerovný, ryhovaný atď.
Pri kvetoch rozlišujeme povrch sklovitý (frézia), porcelánový (kala, snežienka), zamatový (gloxínie, niektoré ruže), hodvábny (orchidea).
Hrubú textúru majú ihličnaté konáre, drsnú rozpukaná kôra borovice atď.
Zaujímavo pôsobí aj kontrast textúr.
Tvar dekoratívnej kompozície
Ak sa vo vašej predstave dá do pohybu plocha vznikne určitý tvar. Príroda vytvorila nepreberné množstvo tvarov (guľovité, valcovité, kužeľové, srdcovité atď.)
Farba
Farba je celkom určite najpôsobivejší estetický prvok. Samotná farba je optický vnem, ktorý vzniká rozložením slnečných lúčov.
Podľa vlnových dĺžok rozoznávame farebné spektrum v tomto poradí: červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová. Pestré farby sú všetky farby spektrálne, nepestré sú biela, čierna, sivá
Z hľadiska pôsobenia na človeka je delíme na teplé a studené