Slová „cigara“ a „zapáliť si“ už vo Vás zrejme vyvolali asociáciu z nejakého filmu, kde ste videli zapalovať si cigaru „drsňákmi“ typu Don Corleone alebo tvrdého seržanta.
Väčšina z nich ale, ako nás už film ďalej neinformuje, používa nesprávny spôsob zapálenia cigary. Tento spôsob, takzvaný cigaretový, spočíva v jednoduchom priložení čohokoľvek žhavého k cigare, poťahovanie a jeho následné zapálenie.
Či už to filmová postava urobí akokoľvek nedbalo a tvári sa pritom labužnicky, zbytočne si u cigary skazila chuť. Pokiaľ sa totiž plamen bezprostredne cigary pri zapaľovaní dotýka, chutí viac „uhoľnato“, než v prípade čistého externého zážihu.
Cieľom cigarového nadšenca je cigaru len zažihnúť a nechat horieť „akurát“, nie zapáliť a čo najviac dymiť ako povestný továrny komín. Čím je cigara chladnejšia, tym lepšia je jej chuť, nehorkne toľko a tým širšie chuťové spektrum nám predvedie. Toto spektrum sa pochopiteľne nepredvedie, keď už hneď na začiatku začne chutiť po spálenine.
Druhým vrcholom prehrešku (a opäť bohužial nielen filmového) proti cigarovému bontónu je zapalovať cigaru benzínovým zapalovačom.
Isto tušíte prečo. S cigarou sa od jej narodenia jedná ako v rukavičkách, mesiace a roky sa necháva zrieť a potom ďalšie mesiace až roky zraje v humidore u majiteľa za vlhkosti a teploty navodzujúcej dojem podnebia v Karibiku. Bolo by teda mimoriadnym bláznovstvom riskovať poškodenie jej jemnej arómy natiahnutím benzínovej vône, nedajbože niektorej vône z prímesí benzínu.
Z rovnakého dôvodu, z akého sa drahý jemný koňak nepije v pohári po ovocnej šťave a majstrovské diela kuchára nejedia z papierového tácku dodávajúcemu pochutine kartónovú chut (niečo ako štadiónové párky) je nutné adekvátne pristupovať aj k ochrane arómy cigary.
Nakoniec, je to v našom záujme, obvykle platí priama úmera medzi „čím drahšia cigara“ a „nutnosť kvalitného zaobchádzania“. Aby sme túto arómu čo najviac chránili a vychutnali, musíme cigaru adekvátne zapalovať.
Spôsob správny spočíva v uchytení cigary jednou rukou do polohy „ľahko nahnutý“ a opatrnom priblížení zapalovača, plynového, ktorý nezanecháva nežiadúci zápach, prípadne horiacej triesky (ideálne cédrového) dreva.
S ním sa môžete často stretnúť u veľa fajnovejších cigár, kde sa do neho cigary štandartne balia. Použiť tento tenký obalový plát dreva k zapáleniu sa tak priamo ponúka.
Nič ale nepokazíte ani tým najlacnejším plynovým zapalovačom. Pokiaľ máte benzínový, doporučujeme skutočne radšej zapáliť od drevenej triesky.
Používať k zapáleniu bežné zápalky nedoporučujeme z dvoch dôvodov: 1. Riziko nadýchnutia sa sírového oblaku po škrtnutí a po 2. Zápalkové drevo býva občas napustené neidentifikovateľnými aditívami pre lepšie horenie (olej, vosky, živica…). Z tohoto dôvodu im nie je možné veriť a považovať ich za 100% drevený prírodný podpalovací zdroj.
Povšimnite si jednej velmi dôležitej veci, plameň sa cigary nedotýka, iba prechádza pod ním. Až tento spôsob zapalovania budete skúšať, chvíľku sa vám bude zdať, že sa nič nedeje, ale nebojte, len ďalej prechádzajte zľahka a pomaly po celej dĺžke cigarovej hlavičky (teda myslené kúsok pod ňou) a až sa objavia prvé náznaky zažehnutia (viz na obrázku náznak plameňa nad hlavičkou), začnite cigarou otáčat tak, aby sa chytili jej okraje. Po zapálení nie je treba zapalovať stred, oheň si tam sám za chvíľku nájde cestičku. Cigaru zapálenú na okraji už môžeme začat fajčiť.
Doba zapálenia sa líši od typu cigary a hrúbky cigary a u niektorých skutočne profi-veľkostí je aj zapalovanie trochu náročnejšie na koordináciu, ako prvý testovací kus teda rozhodne neradíme cigaru coulového prierezu z nejakého výročného zberu, ale niečo lacnejšie „testovacie“.
Možno vám tiež vyvstane na myseľ myšlienka „a je vôbec poznať cigaru zapálenú jedným a druhým spôsobom?“. To záleží na skúsenostiach a chuti užívateľa rovnako ako na druhu cigary, každopádne zlé zapálenie je proces, ktorý zbytočne degraduje kvalitu cigary ešte pred samotným fajčením.
U „cigary“ za 10 Sk predávanej v stánku na nádraží to skutočne nemá cenu riešiť, ale čím drahší kus, tým viac je treba sa starať, aby cigara vydala zo seba to najlepšie. Starostlivým opatrovaním, správnym zapálením a keď už príde na vec, tak samozrejme aj správnym fajčením, o ktorom si povieme zase nabudúce…
Autor: Peter Hájek
Zdroj: www.cigarillo.sk