Hoci si väčšina ľudí myslí, že s pozdravom nemôže mať najmenší problém, opak je pravdou. Ľudia robia pri pozdrave bežne dokonca celý rad chýb. A taká chyba im môže poriadne nabúrať kvalitu ďalšieho prejavu, najmä ak sa jedná o pozdrav v rámci profesie – so šéfom či obchodným partnerom.
Žiadne pohľady stranou a otrávený výraz
Pri pozdrave, rovnako ako napríklad pri diskusii s druhou osobou, je veľmi dôležitý očný kontakt. Už keď prichádzame k osobe, s ktorou sa hodláme pozdraviť, pozeráme sa jej do očí. Nesledujeme dlho jej oblečenie ani okolie za ňou, ale hľadíme priamo do očí. Rovnako tak robíme počas celého „procesu“ zdravenia a najlepšie aj počas diskusie s daným človekom.
Po pohľade do očí pri pozdrave nasleduje ďalšia automatické súčasť – úsmev. Dajte druhému človeku najavo, že ho radi stretávate, radi sa s ním zdravíme. Úsmev vás nič nestojí a dokáže robiť pri stretnutí dvoch a samozrejme aj viac ľudí divy. Uvidíte, o čo lepšie sa vám potom spolu bude komunikovať, keď sa na seba pri pozdrave usmejete.
Pozor na etiketu
Podľa pravidiel slušného správania zdravia ako prvá osoba spoločensky menej významná osobu významnejšiu. Teda podriadený šéfa, muž ženu, mladší človek človeka staršieho. Avšak s podaním ruky je to úplne naopak. V tomto prípade začína – teda podáva ruku – ako prvá osoba spoločensky významnejšia. Tieto pravidlá rozhodne dodržujte, inak budete pôsobiť nevychovane.
Výnimkou je situácia, keď sa druhá strana „zabudne“ (je neslušná, zamyslená, nevšimne si – to sa samozrejme môže stať). Uvítanie medzi dvoma osobami, ktoré sa pracovne poznajú, by mal prebehnúť vždy a tak pokiaľ vás napríklad nepozdraví váš mladší kolega či váš podriadený, ktorý vás na chodbe vo firme míňa, nemali by ste zostať mlčať. To, že je „neslušný“ jeden človek neznamená, že vy jeho neslušnosť musíte akceptovať – v tomto prípade rovnakým mlčaním. Ukážte, že ste nad vecou a že vám je prednejšia slušnosť z pohľadu na samotný pozdrav, než to, kto bude v daný moment prvý.
Podanie ruky je kľúčové
A teraz sa vrátime opäť k podaniu ruky, o ktoré sme už zavadili. Ak stretnete v rámci svojej kancelárie kolegu, ktorého vídate dvadsaťkrát za deň, nemožno predpokladať, že si s ním vôbec podáte ruku (rovnako ako s desiatkou či dokonca desiatkami ďalších kolegov) ale skôr sa len pozdravíte slovne.
Iná situácia je, ak vás v kancelárii navštívi šéf dve línie nad vami, ktorého stretávate raz za štvrť roka na dôležitej porade. Potom možno usudzovať, že vám ruku podá a vy ho musíte akceptovať. A rovnako je tomu u obchodných partnerov a ďalších pre vás spoločensky významných ľudí ( alebo naopak, keď vy ste pre iné osoby človekom spoločensky významnejším).
Práve pre tieto momenty je dobré si správny postup pri podaní ruky v krátkosti pripomenúť. Ruku k pozdravu nezdvihujeme a nenaťahujeme už z diaľky, ale až v momente, keď k druhému človeku pristúpime a sme od neho tak ďaleko, aby bolo podanie ruky pohodlne možné, ale aby sme nevstúpili do jeho osobnej zóny, ktorú rešpektujeme (cca 60 cm od tela ). Spoločensky významnejšia osoba dvíha ruku k pozdravu, my hneď po ňom. Počas toho sa zdravíme slovne. Nasleduje stisk ruky, ktorý je krátky a pevný (žiadna zľakol ryba, žiadne drvenie partnerovej ruky, žiadny stisk oboma rukami ani dlhé potriasanie). Nepodávame ruku špinavú ani spotenú. Radšej si ju pred pozdravom utrieme do čistého vreckovke.
Vyhnite sa skomoleniu mena, oslovujte titulmi
Rozhodne je dobré pri pozdrave použiť meno človeka, ktorého zdravíme, ktorého oslovujeme. Ľudia radi počujú svoje meno, je to akési pohladenie ich ega. Ak sa vám však podarí skomoliť meno človeka, ktorého zdravíme, pripravte sa na celkom opačný efekt. Tým skôr, ak daná osoba pocíti zosmiešnenie svojho mena, čo si samozrejme položí priamo na seba.
Presvedčiť tohto človeka k niečomu, čo mu nie je presne po ľubovôle, potom bude samozrejme veľmi ťažké. Preto dajte vždy dobrý pozor na to, ako meno druhého vyslovujete. Ak si nie ste istí menom, jeho výslovnosťou, radšej si ich pred stretnutím s nositeľom mena overte. Oplatí sa to.
Čo sa týka titulov, tak tým sa rozhodne nevyhýbajte, zvlášť potom titulom akademickým (dobrý deň pán Docent, dobrý večer pán doktor atď.). Dbajte pri tom na prioritu titulov, ak má ich nositeľ viac. V rámci svojej firmy používame miesto akademických titulov tituly „pracovné“, určujúce pozíciu ľudí v danej spoločnosti (pán riaditeľ, pán námestník atď.).
ZDROJ: idnes.cz FOTO: www.bigfoto.com