I. Smútočná reč zamestnávateľa
Vážená smútiaca rodina!
Vážené smútočné zhromaždenie!
Veľká a neopísateľná bolesť naplnila naše srdcia, keď sme sa dozvedeli, že náš priateľ a kolega Martin nás navždy opustil.
Ešte pred pár hodinami rozdával okolo seba úsmev, dobrú náladu a optimizmus. Plánoval si život. Čo bude robiť cez víkend, v lete, najbližšie roky. S kým budú hrať v nedeľu futbal, komu pôjde najbližšie pomôcť… Všetko mal pred sebou a zrazu sa všetko zmenilo v krátkom zlomku sekundy.
Žiaľ, smútok a bolesť.
Netreba byť spisovateľom, umelcom či vedcom, aby ľudia povedali:
„Bol dobrý človek“. Srdce robí človeka človekom a Martin ho mal dokorán otvorené pre všetkých. Rád sa stretával s kamarátmi, pomáhal ľudom, rozdával smiech i radosť.
Bol skromný, čestný a úprimný a preto ho mali všetci radi. Zo zápalom športovca a jemu vlastnou šikovnosťou zvládal ťažké situácie. Spomínam si ako sa tešil na chvíle s priateľkou, kamarátmi i kolegami v práci. Bol spokojný s tým čo mal, bol vyrovnaný a šťastný. Takto si chceme stále pamätať nášho kamaráta i kolegu z práce.
Keď nás niekto takto náhle opustí, ostáva po ňom prázdne miesto pri stole, v izbe, v práci. No po Martinovi neostane prázdne miesto v našich srdciach.
Vážená smútočná rodina, prítomné smútočné zhromaždenie. Dovoľte mi aj v mene Liptovskej stavebnej spoločnosti vyjadriť úprimnú sústrasť a hlboký smútok za našim kolegom, spolupracovníkom Martinom, ktorý bol členom nášho pracovného kolektívu.
Sme presvedčený, že jeho odvedená práca bola prínosom nie len pre spoločnosť, v ktorej pracoval, ale i pre ľudí, s ktorými sa stretával.
Dnes vieme, že náš zosnulý priateľ Martin bol pre nás naozaj vzácny človek. Spomienky naňho nás presviedčajú o veľkej potrebe ľudskej spolupatričnosti a vzájomnej pozornosti. Možno to zisťujeme až teraz, keď spomíname. No spomienky sú niekedy zreteľnejšie ako prežívaná skutočnosť.
Vám, drahá smútiaca rodina, keď v záplave sĺz vyprevádzate dnes poslednýkrát svojho najmilšieho – Martina, nech je v tejto chvíli lúčenia útechou, že náš zosnulý nežil nadarmo.
Všetci cítime a zdieľame s vami váš veľký bôľ. Stískame vám ruky, akoby ich stískal on, keby bol medzi nami.
Česť jeho pamiatke!
II. Smútočný príhovor nadriadeného k úmrtiu mladého spolupracovníka.
Milá pani Bábelová!Milá Sabina a Kristián! Vážení príbuzní, drahí spolupracovníci!
Vo svojich 28 rokoch bol náš spolupracovník Michal Bábela tragickým spôsobom vytrhnutý zo stredu svojej mladej rodiny. Vy, vážená pani Bábelová, strácate milovaného muža, s ktorým ste bola vydatá iba 5 rokov.
Teraz celú váhu starostlivosti o rodinu ponesiete sama. Všetky rozhodnutia budete musieť činiť sama a vaše deti, Sabina i Kristián, budú musieť vyrastať bez starostlivého otca.
My, jeho kolegovia a kolegyne, sme stratili snaživého a zo života sa radujúceho spolupracovníka, ktorý spĺňal naše nádeje. Všetci si spolu s jeho rodinou s bolesťou uvedomujeme neodvolateľné rozlúčenie. Dnes nás ešte napadá otázka „prečo“? Prečo sa to muselo stať? Zmysel smrti nám ostáva skrytý. Vy, vážená pani Bábelová, prijímate túto skutočnosť zatiaľ iba v obrysoch. Celý rozsah nešťastia si uvedomíte až neskôr, až pominie nepokoj týchto dní a vrátia sa všedné dni. Tiež my, jeho kolegovia a priatelia, si iba v ďalších dňoch a týždňoch uvedomíme, čo pre nás táto strata znamená, až naše pracovní dni nebudú začínať jeho veselosťou a bezprostrednosťou.
Poznali sme Michala ako činorodého a všetko dobre plánujúceho spolupracovníka. Niekoho až trochu provokoval práve svojou angažovanosťou. Jeho cieľavedomosť niekto pokladal za egoistické úsilie, ale on nikdy nechcel uskutočňovať svoje plány na úkor iných. Väčšina z nás v ňom videla priateľského, otvoreného kolegu, pripraveného kedykoľvek pomôcť.
Poznal som Michala Bábelu ako človeka lojálneho ku svojmu podniku. V žiadnom prípade sa však nevzdával svojej pravdy. Nikdy nebol podliezavý, naopak, svojou prítomnosťou si skôr niekoho občas znepriatelil. Chybné interpretácie čestného a priameho jednania sú vždy možné. Zároveň mu však tieto charakterové rysy získali na pracovisku mnoho priateľov. Patrím medzi nich i ja a dlhujem mu poďakovanie za mnoho pekných rozhovorov. Budem na neho preto vždy rád spomínať.
Obraciam sa ešte raz na vás, vážená pani Bábelová, aby som poskytol dôkaz kúska našej vďačnosti, o ktorej som práve hovoril. Radi by sme zo strany nášho podniku ponúkli každú pomoc, ktorá by vás pomohla zbaviť vašich momentálnych starostí. Myslím, že sme to i vášmu manželovi dlžní. Nie je to len formálna ponuka, zoberte ma, prosím, kedykoľvek za slovo.
Tým sa lúčim s našim kolegom a vašim manželom a otcom vašich detí.
ZDROJ: www.cintorin.eu