III. Smútočná reč pre spolupracovníka a priateľa
Vážení smútiaci pozostalí, vážené smútočné zhromaždenie,
s pocitom hlbokého smútku a úprimnej účasti stojíme nad otvoreným hrobom, aby sme vzdali poslednú úctu a vďaku vzácnemu človeku, príkladnému spolupracovníkovi a úprimnému priateľovi Jozefovi…
Zastavilo sa, navždy sa zastavilo srdce drahého a blízkeho človeka, ktorého sme všetci poznali, vážili si ho a mali ho radi. Niet medzi nami toho, koho prítomnosť pre nás znamenala vzácnu podporu, životnú istotu, zdroj radosti a spolupatričnosti. Odišiel od nás, odišiel navždy.
Smrť, ktorá neľútostne dopĺňa odveký zákon prírody, ho vytrhla z našej spoločnosti, z nášho pracovného kolektívu. Lúčime sa s ním. Naposledy ho pozdravujeme. Skláňame sa pred ním a pred jeho životným dielom a v duchu si sľubujeme, že naň nikdy nezabudneme, že jeho pamiatka v nás bude žiť, pokiaľ my budeme žiť.
V živote človeka sú chvíle, o ktorých vieme, že prídu, a predsa nás ich príchod prekvapí. Bolestne sa nás dotkla i smutná a nečakaná správa o náhlom odchode nášho drahého zosnulého spomedzi nás. I keď ho dlhé roky trápila ťažká choroba, nechcel sa jej poddať. Úporne sa jej bránil, chlapsky sa s ňou pasoval, rovnako ako so všetkými ťažkosťami vo svojom živote.
Neprešlo však veľa času a zákerná choroba bola silnejšia ako jeho vôľa, premohla ho a navždy mu zabránila vrátiť sa medzi nás. Namiesto nového zvítania nadišiel nám dnes smutná deň rozlúčky. Tým smutnejší, že celých 35 rokov žil a statočne pracoval medzi nami a po celý tento čas sme ho poznali ako dobrého priateľa. Nepoznal únavu, nedbal na čas, bol ochotný vždy stáť na vojom mieste, vo svojom dôležitom pracovnom zadelení, aby sa svojou snaživou prácou pričinil o úspešné splnenie našich spoločných predsavzatí.
Krátky bol jeho život, krátky, ale bohatý, lebo bol naplnený prácou a láskou, láskou k svojim najdrahším, k svojej milujúcej manželke a deťom. Pre nich, pre svojich najdrahších tak rád pracoval, nehľadiac na námahu a obete, len aby im zaistil krásny a radostný život.
Nevysloviteľný je náš bôľ a zármutok, milá manželka, deti a ostatná rodina nad stratou, ktorá vás postihla. nech však cez nesmiernu temnotu vášho žiaľu prebleskne aspoň slabučký lúč útechy, že váš drahý zosnulý vykonal vo svojom plodnom živote všetko, čo mohol pre krajšiu budúcnosť nás všetkých.
Priviňte sa ešte vrelšie k sebe a láskou sa snažte vynahradiť si navzájom nesmiernu stratu, ktorá vás postihla. Žiarivý príklad a svetlá pamiatka drahého zosnulého nech vám je posilou.
Smutný je tento deň rozlúčky aj pre nás, spolupracovníkov, keď sa nám prichodí rozlúčiť s dobrým priateľom, ktorý dlhé roky strávil v našom kolektíve, kde sa zo všetkých síl poctivo snažil plniť zverené úlohy.
Mali sme ťa radi, Jozef, a ty si mal rád nás. Preto nám je tak smutno, preto tak ťažko nachádzame slová, ktorými sa ti chceme naposledy prihovoriť, ktorými sa chceme s tebou rozlúčiť. Lúčim sa s tebou, milý Jozef v mene………, ako aj v mene všetkých zamestnancov našej firmy.
Ďakujeme ti za všetku námahu, ktorú si vo svojom plodnom živote vynaložil pri uskutočňovaní našich spoločných cieľov.
Statočná a svedomitá práca, ktorou si prispieval k nášmu dielu, bude nám vždy príkladom a povzbudením.
Česť tvojej pamiatke!
IV. Smútočná reč pre priateľa a športového kolegu
Drahá smútiaca rodina, drahí prítomní smútiaci,
Dovoľte i mne, aby som sa v mene našej telovýchovnej jednoty rozlúčil s naším drahým kamarátom a spoluhráčom Maťom.
Maťo,
hoci „hodiť s tebou reč“ tak si to vždy hovorieval, bola pohoda, dnes sa nám len ťažko hľadajú tie správne slová. Ľútosť, bôľ a žiaľ zalieva naše srdcia, strácame v tebe veľa: predovšetkým výborného kamaráta, výborného futbalistu, športovca telom i dušou.
Bol si dušou nášho tímu, náš špílmacher, ktorý tmelil naše družsvto či už na ihrisku alebo v šatni. Hoc si bol taký mladý vytvoril si si u spoluhráčov rešpekt a uznanie svojou skromnosťou a pracovitosťou, svojim optimizmom si priniesol vždy do hry oživenie.
Na ihrisku si rozdával radosť všetkým nám, hrať s tebou nám bolo potešením a zábavou.
Dres s číslom sedem, Martin Široň, to boli tie správne slová,
ktoré by sme chceli v kabíne počuť ešte i dnes. Chceli by sme si nabehnúť na tvoj center, vidieť ťa strieľať priame kopy, či ako pomáhaš v obrane svojimi zákrokmi.
Nezabudneme.
Žiaľ osud Ti naplánoval inú cestu po ktorej si sa musel vydať.
Ďakujeme Ti za tie chvíle s tebou,
ďakujeme tvojím rodičom i príbuzním.
„Osud nevracia, čo raz vzal, len jedno nám zostáva, ľútosť, bôľ a žiaľ.“
ZDROJ: www.cintorin.eu