Prijať do firmy správneho človeka je často veľmi ťažké. Súčasťou metód hodnotenia kandidátov je aj ich neverbálna komunikácia – reč tela. Čo všetko môže prezradiť?
Nebýva výnimkou, že sa personalisti a manažéri pri prijímaní nového zamestnanca zmýlia. Spomedzi uchádzačov o prácu vyberú človeka, ktorý sa potom v krátkom čase ukáže ako nevhodný. Pri obmedzovaní rizika nesprávnej voľby pomáha i sledovanie takzvanej reči tela. A to hneď z troch dôvodov.
1. Súčasť celkového prejavu človeka tvorí i neverbálna komunikácia. Býva – najmä na sociálne exponovaných miestach, ako sú napríklad manažérske pozície – dôležitým predpokladom pracovnej úspešnosti.
2. Rozbor reči tela odhaľuje charakteristiky, ktoré môžu inak zostať skryté. Patria k nim predovšetkým tie, ktoré uchádzač nechce dať najavo alebo si ich ani sám neuvedomuje.
3. Neverbálna komunikácia umožňuje overiť, či slovná výpoveď kandidáta zodpovedá skutočnosti. Základom je posúdenie, či je jeho nevedomá neverbálna komunikácia v súlade s verbálnou komunikáciou.
Pri hodnotení kandidátov podľa reči tela treba brať do úvahy, že sociálne skúsené osoby si môžu typické formy svojho správania uvedomovať a ovplyvňovať ich zámerne. Ani vtedy však zväčša nie je veľmi zložité rozhodnúť, ktoré prejavy kandidáta sú spontánne či nevedomé a ktoré majú naučený, alebo dokonca účelový charakter.
Základné prejavy
Medzi dôležité indikátory sociálnej spôsobilosti kandidáta patrí predovšetkým stisk ruky podávanej pri pozdrave a priamy očný kontakt počas rozhovoru. Vlažný stisk ruky a uhýbavý očný kontakt sú prejavom nedostatočných sociálnych zručností, čo neskôr bráni efektívnym pracovným kontaktom. Môže to byť aj signál určitých povahových čŕt – nedostatku energickosti, priamosti a otvorenosti.
Ak má kandidát problémy s očným kontaktom – najčastejšie uhýba pohľadom – iba v prvej fáze rozhovoru, býva to spravidla znamením, že kandidát prichádza s určitou neistotou či nedôverou. Ak sa tieto problémy vyskytujú aj počas celého rozhovoru, napríklad trvalou tendenciou pozerať pri rozhovore bokom alebo do stropu, sú spravidla príznakom trvalých komunikačných problémov a neveľmi žiaducich osobnostných čŕt. Výraznejšie prejavy týchto foriem neverbálnej komunikácie môžu svedčiť nielen o neistote a malej sebadôvere, ale i o trvalom sklone k neúprimnosti.
Známkou sociálnej zrelosti, otvorenosti a sebadôvery kandidáta je, naopak, priame a uvoľnené držanie tela a zodpovedajúca – nie prehnaná – gestikulácia sprevádzajúca hovorený prejav. O vážnom záujme o miesto (niekedy však i snahe dobre zapôsobiť) hovorí naklonenie tela smerom dopredu a mierne vysunutá brada.
Rizikové prejavy
Príznakom osobnej neistoty, ktorá môže naznačovať, že kandidát nie je celkom presvedčený, či vyhovuje požiadavkám, patrí nepriame natočenie tela, pohybový nepokoj a časté striedanie spôsobu sedenia. Podobne treba interpretovať i tendenciu kandidáta hrať sa s predmetmi na stole či, naopak, výraznú pohybovú strnulosť a úplný nedostatok gestikulácie. O neistote, ale i nižšej schopnosti koncentrácie, hovorí sklon venovať veľkú pozornosť vonkajším podnetom, napríklad vplyvom okolitého prostredia. Vtedy uchádzač stráca niť diskusie.
Pozornosti osoby, ktorá vedie rozhovor, by nemal uniknúť ani sklon reagovať na kladené otázky záklonom. Môže byť známkou, že otázky kandidátovi nie sú príjemné a že by sa odpovedi najradšej vyhol. Podobný význam má i skríženie rúk na prsiach a stiahnutie brady smerom dozadu, ktoré sú známkou obrannej reakcie či opozície. Vyjadruje to, že kladené otázky si kandidát vysvetľuje ako ohrozenie. Ide spravidla o otázky, na ktoré uchádzač buď nechce odpovedať vôbec alebo nechce otvorene povedať, ako sa veci majú. Ak sprevádzajú výrazné prejavy takéhoto správania hovorený prejav kandidáta, znamená to, že sme narazili na jeho slabú stránku. Obsahu slovnej výpovede potom nemožno veľmi dôverovať.
Stále nové problémy
Za prejav neúprimnosti či nepravdivej výpovede sa považuje i nadmerný sklon siahať si počas rozhovoru na tvár, a predovšetkým na nos. O sklone uchádzača vnímať okolie, vrátane prebiehajúceho rozhovoru, ako ohrozenie, vypovedá to, keď si na stole pred sebou vybuduje „obranný val“. Urobí si ho napríklad z bloku, diára či iných momentálne nepotrebných predmetov.
K dôležitým prvkom neverbálnej komunikácie môže patriť i príliš uvoľnené držanie tela. Napríklad ležérne opretie sa o bočnú opierku stoličky prezrádza snahu oslniť vyrovnanosťou, spravidla však len zdanlivou. Tieto prejavy, podobne ako neverbálne prejavy povýšenosti či prezieravosti, môžu byť príznakom, že budúca spolupráca s uchádzačom nebude bez problémov.
Časté spínanie rúk do špičky napovedá, že kandidát má sklon presadzovať svoj pohľad na vec a nie je príliš ochotný akceptovať iný názor. Tento prejav môže vypovedať o jeho konfliktnosti.
Emocionálnu nevyrovnanosť prezrádza i neprirodzený tón hlasu (spravidla vyššia ostrosť a prenikavosť) či sklon robiť si počas rozhovoru neprimerané množstvo poznámok. Ak si kandidát počas rozhovoru pretiera či stláča oči alebo čelo, napovedá to o tom, že ho už rozhovor vyčerpal a chcel by ho ukončiť.
Reč tela nie je samospasiteľná, ale môže byť vhodným doplnkom pri rozhodovaní o prijatí či neprijatí kandidáta.
Čo skrývajú pohyby rúk
Keď si pri rozhovore s niekým začnete všímať jeho tvár a pohyby rúk, zistíte zaujímavé veci. Napríklad i nesúlad medzi tým, čo človek hovorí, a tým ako sa tvári. Myslite pritom na situáciu, kedy sa rozhovor odohráva.
Zakryté ústa
Ruka zakrývajúca ústa alebo pohybujúca sa okolo úst vyjadruje neistotu, snahu niečo zakryť – ale aj rozpaky. Spýtajte sa partnera priamo, či niečo skrýva, či chce niečo povedať. Niektorí ľudia si pri pocite neistoty alebo klamstva šúchajú nos. (Pozor na prípad, ak ich nos len jednoducho svrbí.)
Dlane obrátené nahor
Voľne natiahnuté ruky s dlaňami obrátenými nahor znamenajú úprimnosť, výzvu na otvorenosť, náznak, že dotyčný prijíma vaše pripomienky. V komunikácii niet problému.
Hroziaci ukazovák
Gestá ukazovákom nie sú príjemné. Môžu naznačovať domýšľavosť vášho partnera, ale i snahu nabádať: „Pozor, pozor, brzdite sa. Vás sa to týka.“ Ak nejde o arogantného človeka, povedzte mu, že nemusí všetko až tak veľmi zdôrazňovať a že mu aj napriek tomu rozumiete. Ubezpečte ho, že počúvate.
Čo ukazuje mimika tváre
Zovreté pery, stiahnuté obočie
Skepsa. Pevne stisnuté pery vyjadrujú napätie – ako keby chcel partner niečo povedať, ale nemá odvahu. Alebo zúri a premýšľa, čo má urobiť. Pokojne ho vyzvite, nech povie, čo sa mu nezdá a v čom vidí problém.
Pohľad zhora
Arogancia. Tento človek si myslí, že má nad vami prevahu. Ak s ním chcete diskutovať, pozerajte sa priamo alebo rovnako ako on – povedzte znovu bez emócií svoje argumenty. Nenechajte sa vyprovokovať do útoku. Ak si založíte ruky v bok a mierne rozkročíte nohy, môže to považovať za výzvu do boja.
Pohľad zboku
Skúmanie. Pohľad s povytiahnutým obočím znamená záujem. „Čo máš pre mňa nové?,“ pýta sa. Môže však vyjadrovať aj kritiku alebo nedôveru v prípade, ak partner stiahne čelo a mračí sa. Preto treba rozlišovať podľa situácie, o čo ide. V oboch prípadoch sa oplatí vysvetliť svoje zámery a navodiť atmosféru dôvery.
Pohľad zdola
Strach a neistota. Partner sa od vás odkláňa, povzbuďte ho. Ale pozor, ak je hlava mierne predklonená, črty tvrdšie a ramená povytiahnuté na obranu, partner s vami nesúhlasí a je pripravený brániť sa.
Skrížené ruky
Vyjadrujú nezáujem, kritický postoj. Pôsobí to demotivačne, v zmysle: „Tak s čím si zasa prišiel, čo to zasa bude?“
Čo robiť: Prerušte rozhovor, uvoľnite atmosféru a potom sa vráťte k téme. Poproste o chvíľu strpenia a otvorenosti k vašim myšlienkam s tým, že potom bude mať on priestor na vyjadrenie svojho názoru.
Zdroj: hnonline.sk – Reč tela: Ako spoznať dobrého zamestnanca – 02.03.2006 – Jan Urban