Kravata je jedna z mála častí obleku, ktorou môžeme zatraktívniť samotný oblek a tým aj nás samých.
Kravatu si viažeme vždy nanovo. Uzly, ktoré sa nám podarili pred niekoľkými rokmi uviazať je hneď rozpoznať. Je ošumelý, silno stiahnutý a časom vidieť, že aj mastný.
Správne dlhá kravata by mala zakrývať sponu opasku. Koniec kravaty zasunieme pod podšívku kravaty.
Kravatu nevyberáme len podľa vzorky a farby, ale aj podľa kvality materiálu.
K pásikovanej košeli zvolíme bodkovanú alebo jednofarebnú kravatu, nie pásikovanú. Pôsobilo by to disharmonicky. Inak k jednofarebným košeliam nechajme úradovať nášmu vkusu, fantázií a nálady.
Rozopnutý gombík a povolená kravata sú v spoločenskom a pracovnom prostredí neprijateľné.
Ak sme si obložili sako v pánskej spoločnosti pri uvoľnenej atmosfére sako a kravatu, je nutné rozopnúť si gombík pod krkom do takzvanej rozhalenky. Je to menší prehrešok v spoločenskej etikete ako uvoľnená kravata.
Motýlik je predpísaný k smokingu a fraku. Inak sa moc nepoužíva. Motýlik by mal byť však viazaný, nie šitý. K fraku patrí výlučne biely a k smokingu výlučne čierny motýlik.
Spona kravaty je už na ústupe. Kto ju ale ešte nosí by mal vedieť, že sa upína tesne nad otváraním sa saka. Spona by mala by byť ladená s ostatnými doplnkami. Teda hodinkami alebo prsteňom.
Uzlov kravaty je hodne, ale používajú sa tri základné a aj najpoužívanejšie.
Jednoduchý uzol – používa sa ku košeliam s goliermi blízko seba.
Windsorov uzol – viaže sa ku košeli s goliermi naširoko od seba.
Uzol Manhatten – viaže sa ku košeli s goliermi naširoko od seba.
Comments are closed.