Krajina je národnostne jednoliata a 99% obyvateľstva sú Japonci. Nábožensky vedľa seba existuje šintoizmus a budhizmus, ale aj kresťanstvo.
V Japonsku môžete cítiť vplyv tradícií a zároveň pôsobenie západných kultúr.
Ostrovná izolácie sa dodnes prejavuje v určitej uzavretosti voči cudzincom.
Japoncom vzdávajú úcta k starobe, k autoritám, čo sa prejavuje v rodine, a najmä v práci, v disciplinovanosti aj spolupatričnosti s firmou alebo inštitúciou, v ktorej pracujú.
Typickými vlastnosťami sú pokora, húževnatosť a tvrdošijnosť pri presadzovaní vlastných názorov, zdvorilosť a úcta.
Ďalšie vlastnosť, vychádzajúca zo zdvorilosti, je neschopnosť vyjadriť priamo nesúhlas.
Japonci nemajú radi telesný kontakt a to ani pri pozdrave.
Naproti tomu veľký význam majú pohyby hlavy, rúk a gestá. K rozhovoru pristupujú s úctou k druhej osobe. Prejavuje sa to navonok tak, že Japonec považuje za netaktné dívať sa druhej osobe do očí. Načúva a hľadí pritom na krajinu okolo.
Vo vzájomnom styku osôb, a to na akejkoľvek úrovni, či už súkromnej, úradnej a najmä v obchodnej sfére, má etiketa väčší význam ako inde na svete. Pre začiatok obchodného rokovania sú dôležité pozdravy a predstavovanie účastníkov, ktoré sú veľkou formalitou, na ktorú je potrebné sa pripraviť a zvládnuť ju.
Japonci sa medzi sebou zdravia výhradne úklonom a slovným sprievodom, čo sa odporúča aj cudzincom.
Nevyhnutným predpokladom osobného rokovania je veľké množstvo vizitiek tlačených obojstranne, a to na jednej strane anglicky, na opačnej strane japonsky. Je nutné dbať na správne označenie funkcií a prispôsobiť sa japonským zvyklostiam tak, aby boli pre príjemcu zrozumiteľné. Výmena vizitiek ako súčasť predstavovania je obradom, ktorý je nutné vždy absolvovať. Vizitka sa predáva a prijíma vždy oboma rukami.
Pre cudzincov prichádza do úvahy ako jediný dorozumievací jazyk angličtina. Vedúci predstavitelia firiem hovoria s cudzincami takmer výlučne prostredníctvom tlmočníka.
Sám priebeh obchodného rokovania s japonskými partnermi sa vyznačuje obozretnosťou, pomalosťou, niekoľkonásobným opakovaním tých istých otázok. Pri rokovaniach je nutná trpezlivosť. Japonský partner chce mať dôkladné informácie o firme, s ktorou rokuje, o jej činnosti, o konajúcich osobách, ich funkciách, právomociach a pôsobnosti.
Rozhodovací proces postupuje od návrhov stredných vedúcich ku konečnému rozhodnutiu firemných špičiek. V hierarchii najvyššie postavení pracovníci, sa vlastných rokovaní zúčastňujú len niekedy na začiatku a to len formálne a krátko a na konci rokovania, ak sa dosiahla dohoda.
Rozhodnutia zásadného charakteru nepadajú. Nemožno preto očakávať, že na priamy dotaz sa japonský partner jednoznačne vyjadrí odpoveďou typu áno – nie. V priebehu rokovaní sa musí japonský partner sám presvedčiť o tom, že dohody, ktoré uzavrie, sú pre neho výhodné.
Ako náhle však japonská firma podpíše kontrakt, má záujem ho rýchlo a presne plniť a bude naliehať všetkými prostriedkami na zmluvného partnera, aby dodržal svoje záväzky.
Nevyhnutnou súčasťou rokovaní s japonskými partnermi je výmena darčekov či pozorností. Japonskí partneri za ne považujú predmety špecifické pre danú krajinu, nie firemné propagačné materiály.
Pre obchodné a podobné rokovania prichádza do úvahy výlučne oblek s košeľou a kravatou. Oblečenie musí byť vždy čisté, šaty a košele vyžehlené. “
Keď sedíte, nohy by nemali smerovať na nikoho okolo. Je to neslušná urážka. Nohy majte vždy položené plochami na zemi.
V žiadnom prípade nikoho nikdy v Japonsku neponižujte. Sám seba dostanete do potupy a dvere k ľuďom sa vám zatvoria.
Nikto nie je dokonalý, preto je vhodnejšie pri pozvaní na obed alebo k Japoncovi domov, priznať vaše neznalosti japonských zvykov a nechať sa navigovať samotným hostiteľom. Vždy je to lepšie a úprimnejšie ako urobiť niečo čo by vás dostalo do rozpakov.
Dary, ktoré prinesiete na návštevu, sa zvyčajne otvárajú až na konci návštevy. Vyhnite sa párnym množstvám a číslam. Hlavne číslo štyri je nielen v Japonsku číslo nešťastia, dokonca smrti. Skromný darček podávajte vždy dvomi rukami.
Pri vstupe do domu si vyzujte topánky. Pri vstupe na tatami si vyzujte aj papuče. Keďže sa sedí nízko, skoro na podlahe, dbajte na to aby vaše nohy nesmerovali na nikoho okolo vás.
Pri stolovaní nerozprávajte a nesmejte sa s plnými ústami.
Grganie je pokladané za vulgárnosť, no rozdiel od iných ázijských štátov. Chlípanie je zase úplne normálna vec. Smrkanie pri stole a nielen pri stole je hrubá neslušnosť.